Aký veľký výbuch sú Vrbětice? A čo všetko za tým môže byť?

Bratislava 20. apríla 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Mesto Valašské Klobouky,TASR/DPA-Jens Büttner/Zentralbild)

Pred siedmimi rokmi v moravskej dedinke Vrbětice na dvakrát vybuchol muničný sklad. Tretíkrát to buchlo teraz – ale parádne. Tentoraz to síce nebol fyzický výbuch, iba spravodajsko-mediálny, ale zato ho bolo o to lepšie počuť až za oceánom. Kto a prečo za ním stojí?

V Českej republike prišli na naozaj šokujúcu vec: že výbuchy v muničnom sklade vo Vrběticiach spred siedmich rokov mali na svedomí ruskí agenti. A predstavte si, zhodou okolností sú to vraj presne tí istí dvaja zloduchovia, ktorí pred tromi rokmi otrávili novičokom, najjedovatejšou látkou na svete, bývalého agenta Skripaľa a jeho dcéru, ale tak rafinovane, že pritom nikto nezomrel.

V prvom momente človeku napadne, že to je zlý vtip, takmer by sa sarkasticky spýtal, či tam kdesi spoza kríka nesledoval celú scénu aj samotný Putin s gumipuškou. Lenže na druhý, tretí aj všetky ďalšie pohľady sa veľmi trápny dojem z celej veci nestráca.

Prečo by dvaja ruskí agenti išli do bezvýznamného stredoeurópskeho štátika, do ešte bezvýznamnejšej dedinky ležiacej desať kilometrov od slovenských hraníc, vyhadzovať do vzduchu ešte bezvýznamnejší muničný sklad s celkom bezvýznamnými vojenskými zásobami? O jeho bezvýznamnosti svedčia aj informácie z českých médií, ktoré hovoria, že sklad bol veľmi slabo strážený a mal dokonca pováľaný plot. Iné dohady dokonca hovoria, že páchatelia mali údajne otvorene prejsť autom cez vrátnicu na falošnú priepustku.

Že by ten sklad nebol až taký bezvýznamný?

Dezinformačná špiónážna stopercentne pravdovravná „investigatívna“ skupina Bellingcat priniesla informáciu, že údajní ruskí agenti údajne išli po jednom z významných bulharských obchodníkov so zbraňami Emilianovi Gebrevovi, ktorého sa Rusi údajne pokúsili na Balkáne dvakrát otráviť.

Podľa tejto verzie údajne Rusi chceli urobiť sabotáž, aby sa vojenský materiál z Vrbětíc nemohol cez Bulhara a Američanov dostať do Sýrie do rúk „povstalcov“, rozumej zástupnej americkej armády teroristov a džihádistov bojujúcich proti oficiálnej sýrskej vláde prezidenta Bašára Asada, na strane ktorého stojí Ruská federácia. Túto informáciu, že vojenský materiál z Vrbětíc smeroval do viacerých ohnísk konfliktov vo svete, nepopreli ani oficiálne české orgány.

„Zabíjalo sa totiž nielen vo Vrběticiach, ale najmä zbraňami z Vrbětíc, ktoré sa vyvážali do najhorších konfliktných oblastí, nielen na Ukrajinu, ale aj do Sýrie či Saudskej Arábie. Zabíjali sa nimi deti v Jemene. Neschopnosť našej politickej a mediálnej sféry uvedomiť si aj tento nehumánny rozmer aféry iba podčiarkuje hodnotovú rozkolísanosť až pokrytectvo súčasného verejného diskurzu,“ uviedol vo svojom statuse analytik Eduard Chmelár.

Lenže ak má vec takéto medzinárodné pozadie, potom pôvodcami výbuchu vôbec nemuseli byť Rusi, ale záujemcov o vyhodenie muničného skladu vo Vrběticiach, mohlo byť oveľa viac. Tak či onak – nemali by sme sa autorom výbuchu vlastne poďakovať za to, že hoci za cenu dvoch ľudí, ktorí pri výbuchu zahynuli, možno zachránili stovky ľudských životov v Sýrii?

Cui bono? Komu by na čo mohla poslúžiť kauza Vrbětice?

Je úplne prirodzené, že všelikto začína nad vecou uvažovať „klasickou metódou“: kladie si otázku, kto by z tejto kauzy teoreticky mohol mať osoh – bez ohľadu na to, aká bola skutočná príčina výbuchov vo Vrběticiach (lebo stále je možné, že mali úplne inú príčinu než sú tie, o ktorých sa teraz hovorí).

Veľmi podozrivé je načasovanie vytiahnutia tejto kauzy na svetlo sveta: v médiách sa šíria pomerne dôveryhodné (ak vôbec je v tejto kauze niečo dôveryhodné) informácie, že niektorí koaliční politici mali informácie o údajnej ruskej stope v prípade Vrbětice už pred niekoľkými týždňami. V každom prípade zaváňa účelovosťou, ak sa v hlavách kompetentných vynorili stopercentné dôkazy až teraz, po siedmich rokoch, keď to veľmi zmysluplne zapadá do medzinárodnej politickej situácie. No možno je to iba náhoda.

Dosť čudná bola aj mediálna hra podpredsedu vlády a ministra vnútra Jana Hamáčka a premiéra Andreja Babiša. Hamáček mal údajne letieť do Moskvy jednať o Sputniku V, ale neletel, a vraj celá cesta bola iba vymyslená spravodajská hra, ktorá mala nejakým spôsobom kryť vyšetrovanie kauzy Vrbětice.

A veľmi zvláštny bol aj výraz premiéra Andreja Babiša, keď mal na kameru odpovedať na otázky, ako to teda vlastne bolo s Hamáčkovou cestou-necestou do Moskvy. Človek by takmer povedal, že tí dvaja pôsobili ako ľudia pod obrovským psychickým tlakom, ktorí nie sú celkom pánmi situácie.

Celý rad zaujímavých motívov

Kto mohol tlačiť českých politikov do rozpútania takejto kauzy? Tých možných dôvodov sa rysuje celý rad, ale majú spoločného menovateľa.

Pred vojnou na Donbase sa niekomu veľmi hodí takáto záležitosť, burcujúca v slovanských národoch a verejnosti všeobecne nenávisť voči Rusku. Niektoré české médiá kričia, že to bol „útok na úrovni vojenského napadnutia krajiny“. Ako plnohodnotná „casus belli“, zámienka k rozpútaniu vojny to síce nepostačuje, ale ako súčasť vojnovej kampane je taká kauza iste veľmi užitočná.

Niektorí sa domnievajú, že kauza okrem iného mala slúžiť ako súčasť mediálnej záclony pre prípad, keby sa agentom podaril atentát na bieloruského prezidenta Lukašenka.

Čo je však do očí bijúce: v Českej republike sa náhodou práve teraz pripravuje miliardový tender na dostavbu jadrovej elektrárne Dukovany, o ktorý by mali záujem okrem amerických aj ruské firmy. Stanovisko odborníkov je jednoznačné: jediný, kto by mal ruskú elektráreň, postavenú ruskou technológiou a optimalizovanú na ruský urán dostavať, sú z mnohých dôvodov Rusi. Lenže je tu „vyšší záujem“ amerického pána. A hľa: v dôsledku kauzy Vrbětice už je vec na poriadku: ruský uchádzač Rosatom do tendra pripustený nebude. Aké ľahké…

Ďalej tu máme „cirkus ruská vakcína“, ktorý prebieha aj v Českej republike veľmi podobne, ako na Slovensku. Časť verejnosti západným vakcínam neverí a dožaduje sa Sputniku V, čo však prekáža západnej farmaloby a je to aj nevhodné z hľadiska euroatlantizmu a povinnej nenávisti voči všetkému ruskému. Kauza Vrbětice prišla ako na zavolanie.

Nord Stream 2

No a ešte sme nespomenuli plynovod Nord Stream 2. V auguste má byť dokončený, čo bude znamenať väčšie ekonomické, a teda aj politické prepojenie Európy s Ruskom – a teda oslabenie pozícií USA a výrazné obmedzenie ich možnosti predávať v Európe predražený americký bridlicový plyn. Veľa komentátorov tvrdí, že skoro všetko, čo teraz Američania v Európe robia, vrátane pritvrdzovania situácie na Donbase, súvisí práve s tým, že chcú dosiahnuť zhoršenie vzťahov medzi EÚ a Ruskom, a tým zastavenie a zrušenie výstavby plynovodu Nord Stream 2.

Američania to zdôvodňujú tým, že by sa realizáciou tohto projektu príliš zvýšila závislosť EÚ od Ruska. „Predstavte si, že by európske štáty vyjadrovali stanoviská, že majú obavy o to, že sa Spojené štáty stávajú príliš závislé od Latinskej Ameriky – asi by sa nás spýtali, čo nás je do toho,“ komentuje dojemnú starostlivosť USA o závislosť Európy od Ruska Chmelár.

USA však neostali iba pri obavách, ale sa aj vyhrážajú – naposledy minister zahraničných vecí USA Antony Blinken vyzval štáty EÚ na okamžité ukončenie výstavby, v opačnom prípade vraj Spojené štáty uvalia sankcie na firmy, ktoré sa podieľajú na výstavbe. „Je zvláštne, že nezaznieva otázka, či sa takto správajú spojenci,“ komentuje šokujúce, absolútne nehorázne americké vydieranie Chmelár.

A čo s tým majú spoločné Kiskovci a Američania?

Predstavte si tú náhodu: spolu s muničným skladom je v tom istom areáli vo Vrběticiach ešte jedna prevádzka. Je to linka na spracovanie starého raketového paliva spoločnosti Bochemia. Táto spoločnosť Bochemia je investíciou fondu Benson Oak, v ktorom pracoval a pracuje Andrej Kiska mladší (33), syn bývalého slovenského prezidenta. Ako možno tušíte, Benson Oak je firma podnikajúca vo východnej Európe, ale s koreňmi v USA. Ale možno je aj toto iba úplná náhoda.

Zbabrali akciu Vrbětice aj akciu Skripaľ… nemá Kremeľ lepších agentov?

Zákerné Rusko teda vraj vyhodilo v Česku do luftu pred siedmimi rokmi muničný sklad a Česko za to teraz vyhostilo 18 ruských diplomatov. A Rusko recipročne až dvadsať, a tak české veľvyslanectvo v Moskve až na konzulárne oddelenie bude prakticky zatvorené, lebo tam neostane okrem pár členov základného personálu ani noha.

Andrej Babiš si však zrejme uvedomil veľmi vážne medzinárodné následky, ktoré by mohla celá spravodajská operácia mať a zľakol sa. Po predošlých ostrých vyhláseniach včera už zmiernil tón a povedal, že výbuch vo Vrběticiach nebol aktom štátneho terorizmu, teda útokom štátu na štát (čím naznačil, že závažnosť celej veci je menšia), ale útokom na tovar, ktorý patril bulharskému obchodníkovi so zbraňami.

Babiš vyhlásil, že napriek tomu je neprijateľné, aby cudzí agenti robili na území ČR podobné akcie a uviedol, že to bola zbabraná akcia – malo to vraj vybuchnúť až niekde mimo Českej republiky. A české úrady vraj stotožnili dvojicu údajných páchateľov zbabranej akcie Vrbětice s tými istými ľuďmi, ktorí boli obvinení v Británii zo zbabranej otravy bývalého ruského agenta Skripaľa a jeho dcéry najjedovatejšou látkou na svete Novičokom.

Z toho vychádza, že tí Rusi sú pekní babráci. Možno aj to bola iba náhoda, že im to dvakrát nevyšlo, ale aj tak… to naozaj nemajú v Rusku lepších agentov?

Alebo je to celé trochu inak?

Nie každý však takejto hollywoodskej verzii verí. Napríklad europoslanec Miroslav Radačovský si myslí, že „Vo vrbětických muničných skladoch zrejme ani neexistuje hodnoverný dôkaz o ruskej stope a preto ani neodtajnili správu českých tajných služieb tak, ako to Babiš sľuboval.“

A upozorňuje: „Nevieme, ako to v skutočnosti bolo, ale pokiaľ to bolo tak, ako tvrdí český premiér, tak potom je to mementom pre všetky štáty, vrátane Slovenska, aby neumiestňovali na svojich územiach zbrane a muníciu proti Rusku.“

V tom Radačovského výroku je ukrytá hlboká pravda, ktorú by si mali súdruhovia spoza Atlantiku, a tiež všetci ich podržtaškovia, vzať k srdcu: môže byť lákavé chcieť robiť poriadky po celom svete podľa svojich vlastných pravidiel, ibaže v takom prípade sa môže stať, že sa jedného dňa objaví protivník, ktorý bude postupovať v duchu starého hesla ,à la guerre, comme à la guerre‘ – vo vojne tak, ako vo vojne.“ Inými slovami: ak hráte s nami bez pravidiel, aj my budeme hrať bez pravidiel. Ak pripravujete vojnu, podrazy a výbušniny, tak sa môže stať, že vám to vaše svinstvo vybuchne v rukách. Tiež iba „náhodou“.

Ale možno je to všetko s výbuchom vo Vrběticiach oveľa prozaickejšie. Možno to nie je o žiadnych ruských agentoch, iba o tradičnom spravodajskom hovorení pravdy „za doláre“.

Ivan Lehotský