Aký je skutočný príbeh vzostupu AfD ?

Pre Alternatívu pre Nemecko (AfD) to bol zaujímavý týždeň. Po víťazstve v druhom kole volieb na post okresného správcu v meste Sonneberg na východe krajiny sa strana môže pochváliť aj prvým zvoleným starostom v mestečku Raguhn-Jeßnitz v Sasku-Anhaltsku. Od včerajšieho dňa môže 42-ročný Hannes Loth tvrdiť, že prelomil ďalší strop najpravicovejšieho politického hnutia v Nemecku. Hoci ide o malé okresy v častiach niekdajšieho východného Nemecka, dokazuje to, že nedávne volebné zisky AfD začínajú mať reálne politické dôsledky.

V krajinách bývalej Nemeckej demokratickej republiky (s výnimkou Berlína) je AfD v súčasnosti najpopulárnejšou stranou s 32 % v porovnaní s 23 %, ktoré získala druhá CDU. V spolkovej krajine Durínsko AfD vedie v každom prieskume pre krajinské voľby v roku 2024, čo zvyšuje reálnu možnosť, že strana získa svojho prvého krajinského guvernéra.

Zatiaľ čo médiá aj politický establišment majú problém vysvetliť nedávne úspechy, samotní voliči sa zdajú byť menej záhadní. Stefan Aust, bývalý šéfredaktor najvplyvnejšieho nemeckého týždenníka Der Spiegel, tvrdí, že vzostup AfD možno najlepšie vysvetliť posunom kresťanských konzervatívcov z CDU doľava pod vedením Angely Merkelovej. Keďže táto strana sa stala konzervatívnou len podľa názvu, Alternative für Deutschland je čoraz viac vnímaná ako doslovná alternatíva pre voličov od politického stredu až po krajnú pravicu. Súčasná koaličná vláda a kancelár Olaf Scholz vidia problém v neúspešnej komunikačnej stratégii a AfD odmietajú ako “populistickú stranu zlej nálady”.

Nanešťastie pre Scholza a jeho koaličných partnerov, väčšina Nemcov má v súčasnosti zlú náladu, pokiaľ ide o politiku. Výsledky prieskumov verejnej mienky AfD sú samozrejme vzdialené od väčšiny, ale to, čo by malo znepokojovať etablované strany, je 60 % obyvateľov, ktorí veria, že žiadna zo súčasných strán nedokáže vyriešiť problémy krajiny. Táto nespokojná väčšina nemusí veriť ani AfD, ale pravicová strana môže ponúknuť niečo, čo ostatné nemôžu: hlas protestu. Nemci čoraz častejšie stoja pred voľbou medzi úplným odvrátením sa od politického systému a hlasovaním za stranu, ktorú establišment označil za strašiaka – čo AfD len zatraktívňuje.

V nemeckých spolkových voľbách v roku 2002 získali konzervatívci a sociálni demokrati 77 % všetkých hlasov, dnes by získali sotva 46 %, čo predstavuje pre tzv. ľudové strany pokles o viac ako 30 %. Toto je skutočný príbeh vzostupu AfD. Neťažila ani tak z novonadobudnutej popularity, ako z úplnej implózie tradičnej podpornej základne svojich súperov.

Úroveň podpory 20 % síce nezískava strane väčšinu, ale to sa premieta do skutočnej politickej moci, ak najpopulárnejšia strana získa len 26 %. Nemeckí politici klamú sami seba, keď hľadajú útechu v tom, že AfD nevolí 80 % obyvateľstva, keďže – za súčasného stavu – by bol potrebný posun o niekoľko percentuálnych bodov, aby sa stala dominantnou stranou v nemeckom Bundestagu.

Vzostup AfD sa možno raz skončí, ale úpadok tradičných strán sa ešte len začína.