Ako to bolo vo Viedni naozaj? Pokojné, alebo vyhrotené? 35tisíc, alebo stotisíc? Prierez spoločnosti, alebo skupina radikálov? Dva rozličné opisy tých istých demonštrácií odhalili v plnej nahote falošnosť mainstreamu

Približne takto a podobne opisujú liberálne médiá v Rakúsku a Nemecku masové demonštrácie, ktoré sa počas víkendu udiali vo Viedni, pričom vyzdvihujú, že demonštrácie organizovala „pravicovo populistická“ strana FPÖ a objavili sa na nej „osoby známe z neonacistickej scény.“

Pre normálneho občana, ktorý sa demonštrácie osobne nezúčastnil, a naslepo verí, že sú tieto médiá objektívne, si teda môže predstaviť hŕstku chuligánov a neonacistov, ktorí nemajú na práci nič iného len protestovať.

Je ale celá pravda, ako nám ju prezentuje mainstream?

Objektívne spravodajstvo sa žiaľ dozvieme už len z mála nezávislých médií, ako napríklad z novín Wochenblick, ktorého reportéri pochodovali priamo v dave demonštrujúcich. Noviny Wochenblick popísali situáciu nasledovne:

„Demonštrácia zatiaľ prebiehala mimoriadne pokojne. Mainstream si však nemôže pomôcť, aby demonštráciu opäť zarámoval ako udalosť pravice: „Pravicoví chuligáni vedú demo,“ hlása titulok denníka a neodpustí si poznámku, že z pravicovej scény známy „líder Martin Sellner bol údajne tiež na tej istej demonštrácii ako Gottfried Küssel (ďalší vodca pravicových neonacistov). Hlásených je aj celkovo desať zatknutí.“

Reportéri novín Wochenblick dodávajú že „je možné, že jednotliví provokatéri skutočne vyvolali nepokoje, ale či skutočne pochádzajú z tábora odporcov opatrenia, je otázne, pretože demonštranti si od začiatku stanovili za prioritu pokojný a nenásilný protest.“

Redaktor Wochenblicku Julian Schernthaner sa tiež pripojil k davu: „Nálada je dobrá, demonštruje sa tu prierez spoločnosti. Spája ich túžba po slobode a znova a znova nahlas dávajú najavo svoju vôľu pokojne vzdorovať. Po zážitkoch zo začiatku roka a šikanóznych kontrolách po celej krajine, žiaľ, neprekvapuje, že polícia povolila demonštráciu len na určitý čas. To, že zostalo pokojné, svedčí predovšetkým o disciplinovanom vystupovaní protestujúcich občanov.“

Ako ukazujú reálne nahrávky, na akcii sa zúčastnilo oveľa viac ľudí, ako sa snaží prezentovať mainstream. Organizátori uvádzajú čísla okolo 100000. Atmosféra tiež nebola „vyhrotená“, naopak, demonštrácie boli pokojné a zúčastnili sa ich poväčšine nie „neonacisti“, ale bežní, obyčajní ľudia z celej spoločnosti – od staršej dôchodkyne po mladého študenta. Ľudia, ktorí mali jeden spoločný cieľ: zastaviť nezmyselné opatrenia a diktatúru prichádzajúcu vo forme nových represálií, lockdownov a povinného očkovania.

Na rozdiel od prezentovaného obrazu v mienkotvorných médiách ani väčšina z účastníkov nebola proti očkovaniu ako takému, ale proti očkovaniu povinnému, pretože sú názoru že v demokracii má občan právo sa svojvoľne rozhodnúť, či sa zaočkovať chce, alebo nechce.

Na demonštrácii vo Viedni bola aj šéfredaktorka Wochenblicku Elsa Mittmannsgruberová. „Som ohromená masami, je úžasné, koľko ľudí ide do ulíc za slobodu,“ opisuje svoje dojmy. Teraz je dôležité vziať si so sebou náladu a nenechať sa skľučovať ani sa nevzdávať. Pretože tento deň len ukazuje, koľko je tých, ktorí sa búria proti povinnému očkovaniu a opatreniam vlády.

„Tento deň je len začiatkom odporu proti povinnému očkovaniu„, je presvedčená šéfredaktorka plátku Wochenblick.

Ako vidieť, existujú teda dva úplne rozdielne opisy tej istej udalosti. Ale každý, kto si myslí, že tento stav existuje v Rakúsku len od kovidu, sa mýli, táto situácia sa začala dávno pred začiatkom pandémie.

V Rakúsku je už dlho spoločnosť rozpoltená. Na jednej strane stojí Bruselom preferovaná elita, ktorá zastáva takzvanú „politickú korektnosť“ zastupovaná hlavne slniečkárskymi liberálmi a masívne podporovaná mainstreamom, na druhej strane „nepohodlné“ politické strany a alternatívne médiá.

Každý, kto má „nesprávny postoj“, nie je v mainstreame vypočutý už roky, bez ohľadu na to, či ide o kovid, klímu, alebo migráciu. A ak sa do médií dostane, jeho názor je atakovaný, buď zosmiešnením, alebo označením za „radikála, nacistu, korupčného politika“ atď.

Podoba medzi konaním rakúskeho, respektíve nemeckého mainstreamu, a mainstreamu slovenského je nápadná až príliš.

Týmto spôsobom selektovania názorov sa mainstream už roky snaží vymyť mozgy celej spoločnosti. Vymyť mozgy spoločnosti rakúskej, slovenskej, európskej, svetovej. Extrémna situácia, ktorá nastala počas pandémie, tento systém ohlupovania a zavádzania občanov len v plnej nahote, zviditeľnila.

Masové a zároveň pokojné víkendové demonštrácie v Rakúsku však dokázali, že sa mainstreamu našťastie zatiaľ celú spoločnosť ohlúpnuť nepodarilo. Zatiaľ našťastie nie.

Andrea Lopatková