Ako je to so slobodou tlače a prejavu v Nemecku?

Táto by mala byť základným kameňom demokratickej spoločnosti, a je  zakotvená v článku 5 Základného zákona Spolkovej republiky Nemecko. „Do akej miery je však toto právo uplatňované, keď ide o kritiku vlády?“, pýta sa Dr. Schneider. Slobodu názoru v Nemecku podľa neho ohrozujú tri faktory tri hlavné zásahy zo strany štátu.

V prvom rade ide o tzv. Zákon o podpore demokracie. V rámci neho sa podporujú štátom organizované krycie organizácie ľavicových a zelených strán miliónmi z peňazí daňových poplatníkov, prostredníctvom ktorých organizujú a  objednávajú mediálne kampane očierňujúce opozíciu.

Ďalej je to rozšírenie kompetencií Úradu na ochranu ústavy ministerky vnútra Nancy Faeserovej (Sociálnodemokratická strana Nemecka – SPD) prostredníctvom zavedenia novej kategórie: „delegitimizácia štátu“. Uvádza sa v nej: „Plánovaný boj proti ,nie vyslovene kriminálnym názorom´ je tiež ústavný. Vláda chce odfiltrovať nenávisť, proti ktorej je vraj tiež treba bojovať, zo spektra zákonom zaručenej slobody názoru.“ Čo však je nenávisť, proti ktorej sa má bojovať? Ako príklad sa uvádzajú protesty proti koronavírusovým opatreniam alebo proti „politickým opatreniam na riešenie klimatických zmien“. Ústavní právnici sú však znepokojení. Ministerka Faeserová podľa nich popiera slobodu prejavu.

Po tretie, Spolková sieťová agentúra (Bundesnetzagentur), ktorá sa venuje infraštruktúre a ochrane spotrebiteľov a má podporovať hospodársku súťaž na trhoch s energiou, telekomunikáciami, poštou a železnicami s cieľom zaručiť efektívnosť životne dôležitých sietí v Nemecku, využíva európske nariadenia o digitálnych službách ako figový list na to, aby mohla presadzovať politiku, ktorá je v rozpore so základným zákonom krajiny. Namiesto toho, aby sa zamerala na nezákonný obsah, Spolková sieťová agentúra svojvoľne rozširuje svoj rozsah pôsobnosti na bližšie nešpecifikované oblasti ako sú „nenávistné prejavy“ a „falošné správy“. Je všeobecne známe, že to zahŕňa všetko, čo je namierené proti súčasnej vláde.

VEJ proti obmedzovaniu slobody názoru a prejavu

Pojem „dôveryhodná ohlasovňa“ sa objavuje od začiatku októbra. Ide o štátne organizácie, ktoré vymenúva Spolková sieťová agentúra, ktorým oznamovatelia nahlasujú tzv. nenávistné prejavy, „falošné správy“ a  „štát delegalizujúce výroky“ a tie ich potom nechávajú vymazať. Základom je zákon EÚ o digitálnych službách. Spolková sieťová agentúra a jej zelený šéf Müller sa v poslednom čase obzvlášť výrazne prejavili v súvislosti s energetickým prechodom. Agentúra je zodpovedná za veľmi rozdielne siete, ako napr. nemecké elektrické siete, telefónnu sieť, prístup k železničnej sieti a reguláciu trhu poskytovateľov poštových služieb. V tejto obrovskej organizácii sídli aj koordinátor digitálnych služieb, ktorý vydáva licencie „dôveryhodným ohlasovniam“ v súčasnosti podľa prianí Müllera. Nemecká vláda tvrdí, že má povinnosť takto konať na základe Európskeho zákona o digitálnych službách. Zákon o digitálnych službách je však zameraný len proti nelegálnemu obsahu. Šéf Spolkovej agentúry pre siete pán Müller vymedzil rozsah pôsobnosti širšie.

„Nezákonný obsah, nenávistné prejavy a falošné správy môžu byť odstránené veľmi rýchlo a bez byrokratických prekážok. Pomáha to k tomu, aby bol internet bezpečnejší,“ uviedol Müller vo vyhlásení, ale stretol sa s odporom právnych expertov. V skutočnosti pri podozrení, že je obsah nezákonný, má kompetenciu polícia a prokuratúry, ale semaforová vláda to evidentne svojvoľne mení. Prvá „dôveryhodná ohlasovňa“, ktorú vymenovala Spolková sieťová agentúra, založená v roku 1998, bolo ohlasovacie centrum „Respect“ so sídlom v Bádensku-Württembersku. Ide o ohlasovacie centrum, ktoré prevádzkujú súkromné osoby, ale je financované z peňazí daňových poplatníkov. Už zhromaždilo viaceré prípady údajnej digitálnej nenávisti.

V súčasnosti vyvoláva rozruch skutočnosť, že organizáciu „Respect“ financuje spolkové ministerstvo pre rodinu Lisy Paus (Strana zelených). Horúca linka dostáva finančné prostriedky aj od bavorského ministerstva pre rodinu, prácu a sociálne veci a od spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko. Táto organizácia je oficiálne oprávnená označovať na platformách, ako sú X, Facebook a YouTube to, čo podľa jej zamestnancov nie je v poriadku. Neexistuje pre to žiadna definícia. Inými slovami: cenzúra v rozpore so znením Ústavy.

Šéf Spolkovej agentúry pre siete Klaus Müller zneužíva svoju funkciu na propagáciu kontroverznej implementácie Zákona o digitálnych službách (DSA). Kontroverznou otázkou je vymazávanie príspevkov. Platformy sú teraz zo zákona povinné „uprednostniť hlásenia od dôveryhodných signatárov a prijať okamžité opatrenia“, napríklad „vymazať obsah“. Kritici považujú tento prístup za protiústavný.

Združenie európskych novinárov využilo túto skutočnosť ako príležitosť na vypracovanie návrhu uznesenia, v ktorom kritizuje štátne vymenovanie spravodajských úradov pre boj proti „nenávisti“ a „falošným správam“. Tu je jeho znenie:

Združenie európskych novinárov kritizuje schválenie Spolkovou agentúrou pre siete prvej uznanej „dôveryhodnejohlasovne“ v Nemecku ako masívne obmedzenie slobody prejavu zaručenej nemeckým základným zákonom a vyzýva na odsúdenie tohto krokuZ Spolková sieťová agentúra, ktorá je podriadená spolkovému ministerstvu hospodárstva, sa ako na právny základ odvoláva na zákon o digitálnych službách (DSA) ako súčasť balíka zákonov o digitálnych službách v Európskej únii. Do platnosti vstúpil v novembri 2022 a uplatňuje sa priamo v Nemecku. Občanom sľubuje lepšiu ochranu ich základných práv, právnu istotu pre poskytovateľov a celoeurópsky štandardizované pravidlá.

Oficiálne „súkromné“, ale štátom financované ohlasovacie stredisko „Respect!“ je nadácia na podporu mládeže v Bádensku-Württembersku, ktorú vedie islamský učenec vyštudovaný v Káhire. Podľa šéfa Federálnej sieťovej agentúry sú digitálne platformy ako YouTube, Facebook, Instagram, Tiktok a X povinné okamžite reagovať na správy od tejto „dôveryhodnejohlasovne“. Nezákonný obsah, nenávistné prejavy a falošné správy by mali byť odstránené rýchlo a bez byrokratických prekážok. To by údajne malo pomôcť zvýšiť bezpečnosť internetu.

Týmto však Federálna sieťová agentúra ďaleko prekračuje hranicu zákonného obmedzenia nelegálneho obsahu. Sloboda názoru a takzvaná sloboda prejavu sú cenným statkom, ktorý je obzvlášť hodný ochrany podľa nemeckého Základného zákona, ako aj podľa Charty základných práv Európskej únie. Spolkový ústavný súd ich vykladá veľmi široko, čo znamená, že je povolený aj protiústavný a ústave nepriateľský obsah.

Dr. Ralf Schneider, predseda Združenia európskych novinárov uviedol: „Sloboda prejavu sa postupne obmedzuje a otvárajú sa dvere k udávaniu. Vytvára sa tak akýsi paralelný súdny systém, ktorý obchádza príslušné ústavné inštitúcie.“

Prekvapujúce je, kto sa vyjadruje v prospech tejto cenzúry: „Nenávistné prejavy na internete nie sú banálnym priestupkom, je to digitálne násilie! Nenávisť a agitácia ubližujú postihnutým a znečisťujú našu spoločenskú klímu. Nulová tolerancia nenávisti, podnecovania a nenávistných prejavov na internete!“ Bavorská ministerka pre rodinu Ulrike Scharfová zo všetkých najviac jasá nad zriadením „dôveryhodných ohlasovní“ a zároveň zo svojho rozpočtu financuje spravodajské centrum „Respect!“.

VEJ využil túto príležitosť a položil vedúcemu bavorského štátneho kancelárstva, štátnemu ministrovi Florianovi Herrmannovi, nasledujúce otázky:

Čo si ako štátny minister pre médiá myslíte o vymenovaní takzvaných „dôveryhodných ohlasovní“?

Nie sú právomoci polície a súdnictva dostatočné?

Aké kompetencie by mali mať takéto dôveryhodnéohlasovne?

Prečo je v tomto prípade zodpovedné bavorské štátne ministerstvo sociálnych vecí?

Ako hodnotíte výber dôveryhodnejohlasovne „Respect“ na pozadí jeho islamistickej príslušnosti?

Nemali by byť novinárske organizácie poverené posudzovaním nenávistných a falošných správ?

V základnom zákone sa uvádza, že „nesmie existovať cenzúra“. Takže teraz už existuje?

VEJ sa však nedočkalo žiadnej odpovede.

Zakladateľ Wikileaks Assange opäť prehovoril

Po prvýkrát od svojho júnového prepustenia zakladateľ Wikileaks Assange verejne prehovoril. Vystúpil pred Výborom Rady Európy pre právne záležitosti a ľudské práva v Štrasburgu. Ten medzičasom vo svojej v správe dospel k záveru, že Julian Assange by mohol byť klasifikovaný ako politický väzeň a vyzýva Spojené kráľovstvo a USA, aby sa vyrovnali so svojím zaobchádzaním s Assangeom. Výbor pritom kritizoval nielen USA a Spojené kráľovstvo, ale aj EÚ. Assange bol prepustený v júni na základe dohody s americkou justíciou po 14 rokoch strávených v domácom väzení, v azyle na veľvyslanectve a v britskom väzení s prísnym stupňom stráženia. Zatknutý bol totiž na základe európskeho zatykača, ktorý je často zneužívaný. Zatykač bol pôvodne zavedený na stíhanie islamistických teroristov po útokoch z 11. septembra 2001, ale teraz sa používa aj proti nepopulárnym novinárom. Za Assangea a jeho prepustenie sa v minulosti zasadzovala aj Rada Európy. Spojené štáty sa ho od samého začiatku snažili získať ako informátora. A potom to bola Európa, ktorá tu zlyhala: najmä Švédsko a Spojené kráľovstvo. Ale keď správa obletela celý svet, z hlavného mesta EÚ sa ozývalo len hanebné mlčanie. Ani komisárka EÚ zodpovedná za mediálnu politiku Věra Jourová (za ČR) ani šéfka úradu Európskej komisie Ursula von der Leyenová trestuhodne nepovažovali za potrebné požadovať Assangeovo prepustenie a komentovať základnú dohodu s USA, ktorá bola zjavne v pozadí tohto hanebného mlčania.

„Práva novinárov v Európe sú aj dnes ohrozené, varoval Assange. Žurnalistika nie je „zločin, ale je pilierom slobodnej a informovanej spoločnosti. Nie som dnes slobodný preto, že by systém fungoval. Dnes som slobodný, pretože som po rokoch väznenia priznal vinu – som vinný za to, že som vykonával novinársku prax,“ povedal Assange.

Zelenského nátlak na novinárov

Vyhlásenie denníka Ukrajinska pravda (UP) nebolo prekvapením. Každý, kto sledoval konferenciu ukrajinského prezidenta koncom augusta s medzinárodnou a domácou tlačou si mohol vytvoriť jasný obraz o tom, čo si Volodymir Zelenskyj myslí o týchto internetových novinách založených v roku 2000, ktoré sú jedny z najvplyvnejších a  najčítanejších ukrajinských médií. UP novinár Roman Kravec položil kritickú otázku o tíme okolo prezidenta, do ktorého patrí aj štátny úradník Oleh Tatarov, ktorý je podozrivý z korupcie. Zelenskyj mu arogantne odpovedal, že Tatarov „zabíjal Čečencov v Kyjeve, keď vy ste tu neboli“. Toto verejné nepriateľstvo voči novinárovi, opakované vylúčenie UP z podujatí a tlak na reklamných klientov, aby ukončili spoluprácu s UP, podnietil médium k vydaniu vyhlásenia: „Minulý týždeň upozornila verejnosť na trvalý a systematický nátlak, ktorý prezidentská kancelária vyvíjala na redakciu novín a niektorých novinárov.“

Tento vývoj je znepokojujúci. „Vyvíjanie nátlaku na nezávislé médiá je šokujúce a hanebné,“ vysvetľuje Olga Rudenko, šéfredaktorka anglicky písaného spravodajského portálu KyivIndependent „Keď niekto vyvíja nátlak na nezávislé médiá, nestavia sa len proti hŕstke nepríjemných novinárov, ale proti vlastným ľuďom a demokracii,“ hovorí a spomína na vlastné skúsenosti. Novinári z KyivIndependent neboli pozvaní na posledné stretnutie s prezidentom. „Bolo to stretnutie v predvečer jeho cesty do USA, kde hovoril o ‚pláne víťazstva‘,“ hovorí Rudenko. „Pre mňa je to neospravedlniteľné, že prezident odmietol prístup k informáciám o niečom takom kľúčovom pre milióny Ukrajincov. Hovoríme o ‚pláne víťazstva‘, o budúcnosti vojny a budúcnosti krajiny. Tieto informácie sú dôležité pre všetkých ľudí na Ukrajine a nemožno ich obmedziť len na lojálne médiá.“ Tento postup Zelenského nie je nový: po jeho zvolení za prezidenta v roku 2019 bol opakovane kritizovaný za to, že nepozýva nepohodlných novinárov na mediálne konferencie. „Zelenskyj v minulosti pracoval pre televízne kanály oligarchov,“ hovorí Jurij Nikolov, spoluzakladateľ a redaktor projektu investigatívnych médií „Naši hroši“ (Naše peniaze). „Nemá ani potuchy o tom, čo sú normálne médiá. Opozíciu tiež považuje za nepriateľa.“

Mnohí pracovníci médií sú znepokojení „Telemaratónom“ – programom hlavných televíznych staníc, ktorý slúžil ako jediná platforma pre vládny režim od začiatku ruskej invázie. Podľa novinárky pôsobiacej v USA Táni Kozyrevovej, tento program vykresľuje príliš pozitívne pokrok Ukrajiny vo vojne. Ale udržanie tejto „ilúzie“ úspechu, na preklenutie priepasti medzi pochmúrnou realitou na fronte a tou v televízii sa stáva čoraz väčšou výzvou pre prezidentský úrad. Kritické médiá sú len rušivým faktorom.

Prečítajte si tiež:

• Trump účtuje. Na médiá podal žaloby a žiada miliardy
• Prečo to The Guardian jednoducho neprizná? Toto je skutočný dôvod odchodu z X