Aké dôsledky budú mať protivládne protesty?

Na strane druhej, opozícia znova otvára Pandorinu skrinku. Premiér vo svojom posolstve tiež varoval, že tým opozícia pripravuje pôdu pre ďalší útok na koaličného politika, zároveň však dodal, že v tom prípade už nebude brzdiť vášne svojich priaznivcov.

Treba zdôrazniť, že obaja ministri konali „lege artis“, teda plne v súlade so zákonom, a tak žiaden relevantný dôvod na ich odvolanie nie je. V rámci diskusie o protestoch muselo každého súdneho človeka pobaviť ako sa opozícia odvolávala na prezidenta. Ukazuje sa, že opozícia stále žije v akomsi paralelnom mentálnom vesmíre, kde prezident poslušne plní ich zadania. Stále si akosi neuvedomili, že prezidentské voľby nevyhral ich kandidát Ivan Korčok, rovnako sa nezastavil čas a ich nominantka Zuzana Čaputová, už tiež nie je nejaký ten mesiac prezidentkou.

Treba aj zdôrazniť, že z ústavnoprávneho hľadiska prezident nemá žiadne kompetencie urobiť zmeny vo vláde bez súčinnosti s premiérom či parlamentnou väčšinou. V tomto zmysle je ich apel na prezidenta buď známkou hlbokej neznalosti politických kompetencií, alebo zjavnej neschopnosti chápať politickú realitu. Ďalším leitmotívom, ktorý sa nám neustále opakuje vo verejnom diskurze, je snaha značnej časti médií vytvárať dojem, že koalícia je tesne pred prepuknutím hlbokej krízy. Vraj pomaly hrozia predčasné voľby a ako hotová vec sa postuluje zásadná rekonštrukcia vlády niekedy na jeseň.

V tomto prípade treba jasne a jednoznačne zdôrazniť, že SNS nie je SaS a vládu určite nepovalí. Určite sa tak nestane kvôli sporu o post predsedu parlamentu. SNS v zásade nerezignuje na tento post dovtedy, kým tento jej nárok bude podporovať vedenie Smeru. Spor o tento post však nie je nijako vyhrotený, je to skôr diskusia s otvoreným výsledkom.

Poslednou eskalujúcou udalosťou tohto týždňa bol fakt, že ministerstvo kultúry menovalo nového člena rady AVF Štefana Dlugolinského a nových členov Rady FPÚ. Ako sa dalo čakať, okamžite po ich menovaní sa niektorí z nich stali obeťami hysterickej diskreditačnej kampane. Nič zásadné však kritici na týchto nomináciách nenašli. Naopak, je výrazom úplného zúfalstva, že jediné, čo Dlugolinskému vyčítajú, je to, že v 90-tych rokoch bol súčasťou top manažmentu STV.

Treba pritom zdôrazniť, že nikdy nepracoval v spravodajstve a je za ním, naopak, mnoho veľmi kvalitných a nadčasových relácií, ktoré získali množstvo ocenení odbornej verejnosti. No… a známemu a talentovanému sochárovi Ondrejovi 4. Zimkovi dokázali vytknúť len to, že sa v jednom statuse zastal ministerky kultúry. Ukazuje sa, že kádrovači a krágľovači strácajú dych a stávajú sa už len smiešnymi.