Vyše 500.000 ľudí pochodovalo v Paríži a Lyone za tradičné rodiny

Paríž 3. februára (HSP)

V nedeľu nad Parížom celý deň nádherne svietilo slnko, chvíľami počasie pripomínalo skôr jar než začiatok februára a Francúzi znovu vyšli do ulíc. Začala „sezóna 2“ hnutia La manif pour tous, tentokrát zasadená do celoeurópskeho rámca. V tento deň sa totiž konali demonštrácie na podporu rodiny v mnohých európskych mestách: v Ríme, Madride, Viedni, Bruseli, Berlíne, Varšave, Budapešti a účasť nahlásili aj Írsko, Litva, Argentína a dokonca niektoré ázijské krajiny.

Vo Francúzsku sa nedeľná demonštrácia konala na dvoch miestach: v Paríži a v Lyone. Očakávaná účasť bola 50-100 tisíc ľudí, nakoniec do ulíc Paríža vyšlo podľa organizátorov viac než pol milióna ľudí (80 tisíc podľa polície). V Lyone sa zúčastnilo približne 40 tisíc ľudí.

Sprievod vychádzal z námestia Ecole militaire, smerom k námestiu Denfert Rochereau, kde bol naplánovaný oficiálny program. Účastníci manifestácie vytvorili sprievod dlhý približne 7 km a v dave bolo vidieť všetky vekové kategórie: dôchodcov, mladé rodiny s deťmi, veľmi veľa mladých ľudí, rehoľníkov, zástupcov politických strán, moslimskú komunitu.

V Lyone v čele sprievodu spolu s ostatnými išiel kardinál Philippe Barbarin a rektor Veľkej mešity v Lone Kamel Kabtrane. Okrem tradičných zástav s logom hnutia bolo opäť možno vidieť aj mnohé podomácky vytvorené slogany, napríklad: „jazyk socialistov: otec= reakcionár, škola=chrám socialistov“ či “ Brusel, nechaj naše deti na pokoji“ „máme plné zuby „prilbistu““ (ako narážka na aféru Hollanda, ktorý na motocykli s prilbou na hlave po nociach potajomky chodil za svojou milenkou herečkou Gayet, pričom stále žil vo vzťahu so svojou konkubínou žurnalistkou Valerie Trierweiler),“ocko nenosí sukňu“ “extrémisti? koľko áut zhorelo?“ Posledný slogan bol zjavne narážka na vyhrážky ministra vnútra Vallsa, ktorý sa deň pred demonštráciou otvorene snažil zastrašiť účastníkov a ľudí, s iným než oficiálnym názorom, označil za útoky proti jednote a republikánskym princípom. V médiách prebehla správa, že polícia dostala príkaz „zatknúť maximum manifestantov.“

Ulice, ktorými sprievod prechádzal chvíľami pripomínali obliehanie. Všetky bočné ulice uzatvárali zátarasy a ťažkoodenci. Nad davom neustále lietal policajný vrtuľník. Človeku nevdojak prišli na um slová “vyšli na nás ako na zločincov“. Pri prechode sprievodu okolo Invalidovne vítala účastníkov hudba Dies Irae (Dni hnevu) z Mozartovho Requiem a na zemi obrovské vlajky hnutia. Niektorí policajti, okolo ktorých dav prechádzal, odvracali tváre.

Organizátori manifestácie odviedli aj tentokrát perfektnú prácu a zabezpečenie. Dav bol veľmi disciplinovaný. Niektoré sektory trasy boli označené ako „sektory ticha“ na znak nesúhlasu s vládnou antirodinnou politikou. Všade bolo počuť “pssst“, ktorým sa manifestanti navzájom upozorňovali na to, aby stíchli. V dave sa pohybovali aj dobrovoľníci, ktorí vyberali dobrovoľné príspevky na financovanie hnutia. Ľudia im ochotne hádzali do papierových tašiek bankovky. Na niektorých miestach boli improvizované butiky s tričkami, svetrami, dáždnikmi, slnečnými okuliarmi, príveskami, čiapkami – všetko s logom hnutia, z predaja ktorých je hnutie čiastočne financované. Okolo stánkov bola tlačenica aj napriek tomu, že cena oblečenia je dosť vysoká. Niektoré veľkosti boli beznádejne vypredané.

Dav skandoval známe slogany a náladu pomohla udržiavať Edit Piaf so svojím nesmrteľným šansónom „Je ne regrette rien“ (nič neľutujem).Vždy pri refréne dav spieval „upravenú verziu“ „je ne lacherai rien“ (nikdy to nevzdám). Pred tribúnou organizátori priniesli navzájom zviazané vlajky štátov, ktoré sa dnes zapojili do celoeurópskeho hnutia a pred nimi kľačali páry s bábikami v rukách predstavujúcimi rodiny a prelepenými ústami, ako symbol postavenia rodiny v dnešnej spoločnosti.

Zákon Taubira bol schválený už pred ôsmimi mesiacmi. Preto sa natíska otázka prečo znovu vyšlo toľko ľudí do ulíc? Hnutie mobilizuje proti zavedeniu PMA a GPA (umelého oplodnenia a inštitútu náhradnej matky).Vláda sa síce zaprisaháva, že nič také v návrhu nového zákona o rodine nie je, ale ministerka rodiny Bertinotti sa už vyjadrila v prospech PMA a ministerka spravodlivosti Taubira rozoslala obežník, aby úrady umožnili zlegalizovanie detí narodených v zahraničí pomocou GPA. Okrem toho vláda umožnila americkým spoločnostiam propagovať služby GPA, v rámci ktorých je aj možnosť vybrať si pohlavie dieťaťa (samozrejme za príplatok). Ako sa vyjadril jeden z rečníkov „ženy nie sú ani maternice ani sliepky-nosnice. Ale sú to ľudské bytosti so svojou dôstojnosťou.“

Ďalším neuralgickým bodom sú anti rodinné opatrenia – zvýšenie daňovej záťaže rodín, skrátenie rodičovskej dovolenky v prípade ak nepôjde na pol roka na rodičovskú aj otec, pripravované zrušenie spoločného zdanenia manželov, čo by v prípade ak je žena doma a stará sa o deti znamenalo veľmi veľký zásah do rodinného rozpočtu. K tomu treba pripočítať zákaz zamestnávania na čiastočný úväzok, čo doteraz veľmi využívali ženy, ktoré chceli skĺbiť rodinu s prácou. Ako sa vyjadril jeden z rečníkov: “vychovávate 4 deti? Čo vám odkazuje vláda? Nie ste prínosom pre spoločnosť, pretože „nepracujete“.“

Účastníci manifestácie takisto protestovali proti zavádzaniu genderovej teórie do škôl. Minulý týždeň sa vzbúrili rodičia detí, ktoré chodia do škôl, kde sa experimentálne zaviedla „ABCD výučba rovnosti“. Tu je deťom vysvetľované, že aj žena môže byť murárka a princezná zachráni princa. Rodičia odmietli poslať deti do školy, čím rozzúrili ministra školstva, ktorý žiadal ich postih.

Rečníci vyjadrili znechutenie a rozhorčenie z toho, že sú vládou permanentne označovaní za reakcionárov, fašistov, extrémistov a podobne. Iba kvôli tomu, že nemajú rovnaký názor ako socialisti.

Veľmi zaujímavý bol príspevok zástupcu homosexuálnej komunity, ktorý poodkryl financovanie LGBT lobby (milióny eur z EÚ, ktoré sa použili aj na pretláčanie správy Estrela) a zastrašovanie väčšej časti homosexuálnej komunity, ktorá nesúhlasí s ideológiou LBGT. Povedal, že už majú toho dosť a rozhodli sa prehovoriť. Nechcú sa deliť na komunity homo a hetero, ale že oni sú muži a ženy a považujú tradičnú rodinu za základ spoločnosti: “Keby som bol heterosexuál, tak dnes som medzi vami v dave. Na strane zdravého rozumu.“

Katarína Hanzlíková, Paríž