Môj profil 
Predplatné
Zdržíme sa, a to nie preto, že by sme mali strach, ale pretože chceme skoncovať s politikou, v dôsledku ktorej pôsobia Srbsko a Chorvátsko ako nezrelé štáty, vyhlásil Vučič.
Uplynulé týždne priniesli verbálne duely medzi šéfmi diplomacií oboch krajín, Ivicom Dačičom a Mirom Kovačom, do výmeny názorov sa zapojil aj srbský minister práce Aleksandar Vulin. Z Belehradu zaznelo obvinenie Záhrebu z „oživovania fašizmu“, kým opačným smerom zasa zmienka o „kontinuite politiky 90. rokov“, teda režimu Slobodana Miloševiča, píše tlačová agentúra APA.
Obe postjuhoslovanské republiky si ešte v júli vymenili viaceré protestné nóty v súvislosti s rehabilitáciou po druhej svetovej vojne odsúdeného niekdajšieho arcibiskupa záhrebského, kardinála Alojzijeho Stepinaca, ale aj zrušením rozsudku za vojnové zločiny voči chorvátskemu poslancovi, niekdajšiemu veliteľovi Osijeku Branimirovi Glavašovi a odhalením pamätníka Mira Barišiča, ktorého odsúdili v roku 1971 v švédskom Štokholme na dlhoročný trest väzenia za vraždu vtedajšieho juhoslovanského veľvyslanca v severskej krajine Vladimira Roloviča. Tento niekdajší chorvátsky emigrant padol v bojoch počas vojny na území bývalej Juhoslávie.
Napätie medzi oboma krajinami sa už tradične neznížilo v časoch medzičasom už 21. výročia Operácie Búrka, ktorou chorvátske ozbrojené sily začiatkom augusta 1995 získali opätovnú kontrolu nad územím tzv. Republiky Srbskej Krajina. Kým v Srbsku je výročný deň tejto operácie dňom smútku v spomienke na 150.000 krajanov z Krajiny, ktorí museli opustiť vlasť a ujsť do Bosny, respektíve Srbska, v Chorvátsku je to štátny sviatok.
