Môj profil 
Predplatné
Hoci nám Merkelová prezentuje návrh ako turecký nápad, nielen denník Die Welt je toho názoru, že kancelárka stojí v pozadí tejto frašky a celý výtvor tureckému premiérovi nadiktovala, nakoľko musí jej obyvateľom dokázať, že jej tvrdohlavé trvanie na „tureckej karte“ je úspešné a prináša ovocie. A nakoľko existovala reálna hrozba totálneho krachu jej fatálnej cesty, cítila sa donútená siahnuť k takýmto prostriedkom.
Podľa Wet.de v predvečer summitu v Bruseli sedeli Merkelová a Davotoglu 5 až 6 hodín spolu a je predpoklad, že počas tohto rokovania tento plán vznikol. Prítomný bol aj Holanďan Mark Rutter, terajší prezident rady. Zaujímavé je, že prezident Európskej Rady Donald Tusk, ktorý už Merkelovú a jej deštruktívny plán viac krát kritizoval, prítomný nebol.
Merkelovú absolútne nezaujímalo, že jej Last-Minut-plánom postavila reprezentantov ostatných členských štátov do ošemetnej a trápnej situácie. Denník Junge Freiheit označuje tento plán ako jedovatý a „drzé turecké vydieranie, ktoré mnohé štáty EÚ odmietajú, ale kancelárka sa teší z prelomu“ a denník ďalej ďakuje maďarskému premiérovi Orbanovi za jeho vetovanie.
V čom ale vlastne turecko-merkelovský plán spočíva a aké by mal následky, keby ho rada EÚ schválila? Plán obsahuje viacero zložiek, z ktorých nielenže každá jedna je nevýhodná pre úniu ale v prípade odsúhlasenia a spoliehania sa na Turecko, sa EÚ dostane do situácie, v ktorej je vydierateľná. A tejto silnej pozícii si sú Turci veľmi dobre vedomí.
Turecko požaduje od EÚ namiesto dohodnutých troch miliard € zrazu raz toľko a to pravdepodobne nebude posledné číslo.
Absolútne absurdný je návrh ktorý hovorí, že Turecko odoberie Grécku všetkých ilegálnych imigrantov, ktorí prišli do Grécka z Turecka. Tento spiatočný transfer nielenže zaplatí EÚ, ale Turecko ho ešte podmieňuje odobraním emigrantov priamo z Turecka do štátov EÚ a to v pomere 1 : 1. Čiže za jedného emigranta, ktorého preberie Turecko z Grécka pôjde jeden z Turecka do EÚ. Tak to je pre Turecko Perpetuum Mobile a nekonekčný zdroj príjmu. Turecko by mohlo naďalej púšťať emigrantov do Grécka (je to nekontrolovateľné) , na čom by zarobilo, potom by ich za európske peniaze previezlo naspäť a potom by ich expedovalo do našich štátov za finančnú odmenu, ktorá by tvorila v prvej dávke 6 miliárd €. Geniálne.
Čo by nám prinieslo udelenie bezvízového styku a členstvo Turecka v EÚ? Nám určite len problémy. Islamizácia Európy by sa ešte urýchlila a turecký sultán by mohol pokojne začať jeho boj proti Kurdom a všetkým jeho domácim kritikom zintenzívňovať. Jeho počínaním spôsobí ďalší exodus do Európy. A nakoľko by sa tu jednalo ale už o občanov EÚ, nedalo by sa ďalšiemu masovému prílivu imigrantov do našich štátov zabrániť.
Pred pozadím takéhoto, pre Európu samovražedného plánu, si treba položiť otázku, čo tým Merkelová sleduje. Prečo sa nemecká „Mutti“ nesústreďuje na zamedzenie prílivu ilegálnych imigrantov, ale namiesto toho na ich nárast a distribúciu po celej Európe? Prečo nazýva vydieranie vyrovnanie záujmov? Prečo arogantne kritizuje všetky štáty, ktoré ju na jej ničivej ceste nenasledujú a uzavretím hraníc chránia ich územie, ale nepriamo aj Európu a aj Nemecko?
Takéto otázky si kladie aj nemecký denník Junge Freiheit a chváli reálnych európskych politikov keď píše: „Iné európske krajiny ukazujú, ako sa robí reálna politika: Chytiť sa iniciatívy, uzavrieť hranice, zobrať problém do vlastných rúk a tým si posilniť pozíciu voči susedovi, ktorý bezohľadne nasadzuje voči EÚ emigrantskú zbraň“. Denník odporúča všetkým štátom EÚ planý kšeft s Tureckom zamietnuť a nebrať si príklad na „nemeckej bezhlavej azylovej diplomacii, ktorá je stále viac a viac hanbou pre našu krajinu“.
Vilibald Kičin
