Môj profil 
Predplatné
Bratislava 20. októbra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Maďarič: Od 1. januára 2013 ponúkneme riešenie regulácie médií
Riešenie problému stále hrubších a drsnejších obsahov, ktoré sa objavujú na obrazovkách celoplošných komerčných médií, ponúkne Ministerstvo kultúry (MK) SR tak, aby mohlo platiť od 1. januára roku 2013. Malo by ísť o kombináciu regulácie médií štátom s ich samoregulačnými mechanizmami. Po dnešnej diskusii na pôde rezortu kultúry, nazvanej Kde sú hranice tolerancie nekultúrnych programov celoplošných komerčných médií, to vyhlásil minister Marek Maďarič (Smer-SD).
Dodal, že jednoduché riešenie tohto problému, ktorý má korene v globálnom trende, neexistuje, nie je možné ho jednoducho odkopírovať zo zahraničia a malo by preto vzniknúť v diskusii s odborníkmi a zainteresovanými subjektmi. “Prirodzená súťaživosť našich dvoch súkromných vysielateľov akosi rýchlo posúva hranice toho, čo považujeme za akceptovateľné. Neprijímam argument, že súkromní vysielatelia vysielajú len to, čo si ľudia žiadajú,” povedal počas diskusie Maďarič. Pripomenul rastúci trend sťažností Rade pre vysielanie a retransmisiu (RVR), ktoré sa týkajú práve vysielania obsahov nevhodných pre deti. Na druhej strane dodal, že regulácia zo strany štátu by nemala byť pre súkromné médiá likvidačná.
Formálne možno drsný program “vypípať”, ale nevhodný kontext ostáva
Jednou z možností je zavedenie druhej časovej opony, ktorá by programy nevhodné pre divákov do 15, prípadne 16 rokov, umožnila až po ôsmej hodine večer. “Neexistuje mechanicky prebrateľný model. Existujú inšpirácie a trend v Európe je taký, že tieto časové opony sa zavádzajú. My, napokon, jednu takúto oponu máme, je na programy nevhodné do 18 rokov, vysielať sa môžu až po desiatej večer,” vysvetlil Maďarič. Zároveň ale pripustil, že samotná časová opona celý problém nevyrieši, keďže často sa program môže formálne upraviť tak, aby spĺňal kritériá na vysielanie cez deň, napríklad “vypípaním” nadávok a vystrihnutím niektorých scén, kontext vysielaného diela to však nezmení. “Je dôležitý aj celospoločenský kontext, ako sa k tomu postavia elity tejto spoločnosti. Je dôležitá aj miera regulácie v kombinácii s mierou samoregulácie médií,” povedal s tým, že s predstaviteľmi súkromných médií chce rokovať práve o možnostiach ich samoregulácie.
Riaditeľ Jojky: Stovka sa možno sťažuje, ale polmilióna pozerá
“My sme na stretnutí s pánom ministrom ponúkli jedno riešenie, ktoré by mohlo tieto nálady do istej miery uspokojiť. To ale neznamená, že ten obsah ako taký definitívne zmizne z nášho vysielania,” reagoval generálny riaditeľ televízie Joj František Borovský. “Jednoducho si nemôžete zakrývať oči pred tým, že všetky tieto veci, ktoré sa vysielajú, sú na základe toho, že divák to pozerá. Aj pánovi Mistríkovi (predsedovi RVR, pozn. TASR) som hovoril, že ak sa 150 ľudí sťažuje na Farmár hľadá ženu, tak mu na to poviem, že ďalších 449.000 to pozeralo. Ktoré číslo je legitímnejšie?” opýtal sa Borovský. Dodal, že ministrovi zatiaľ prezentoval návrh TV Joj, ktorý bude treba konzultovať aj s Markízou. “Ale myslím, že je to na slušnej ceste,” dodal.
Zároveň ale upozornil na zmenenú situáciu na trhu, kde sa v dôsledku krízy výrazne zmenšil reklamný balík pre súkromné televízie a zároveň sa zvýšila konkurencia tak zo strany zahraničných, najmä českých televízií, ako aj internetu. “Keď sa bavíme o regulácii slovenských staníc, tak sa poďme baviť aj o tom, že je tu reálny problém, kedy si my musíme chrániť naše práva v súvislosti s presahom českých staníc na Slovensko. Platíme milióny eur za akvizičné seriály a filmy, ktoré tu bežne vysielajú české stanice,” zdôraznil. Aj zavedenie druhej časovej opony podľa neho súkromné televízie poškodí, zvlášť, ak na českej strane nie je v tejto chvíli politická vôľa zaviesť podobné opatrenie. Navyše internet, ktorý práve mladí ľudia sledujú v stále vyššej miere, takto regulovaný nie je. “Aktuálne čísla sledovanosti maloletých divákov vo veku štyri až 14 rokov sú nasledujúce: približne 40 percent týchto detí sleduje iné ako slovenské televízie, to znamená české, káblové, alebo iné zahraničné televízie,” dodal.
Odkedy zvýšenie koncesionárskeho poplatku zvyšuje kvalitu televízie?
Podľa predsedu RVR Miloša Mistríka je na Slovensku možné sledovať trend znižovania kvality vysielania. “Niektorí ľudia už nemajú čo pozerať,” povedal v diskusii. Ľudí podľa neho irituje aj veľké množstvo reklamy a často sa sťažujú na obsahy nevhodné pre deti. Zároveň je podľa neho “verejnoprávna televízia historicky najoslabenejšia, ako kedy bola”. “Prvá vec je zaviesť časovú oponu pre programy označené pätnástkou. To by znamenalo, že by sa cez deň nemohli vysielať programy, ktoré narušujú vývin mladistvých. Druhá je, že by sa malo posilniť verejnoprávne vysielanie všetkými možnými formami, medziiným aj zvýšením koncesionárskeho poplatku,” vyhlásil Mistrík.
