Môj profil 
Predplatné
Kým predstavitelia Západu hovoria o „provokáciách“ Ruska a tvrdia, že je hrozbou pre Európu, Moskva zverejňuje iný príbeh. Rusko je podľa neho poškodenou stranou, ktorá je nútená rozmýšľať o vlastnej obrane. Predstavitelia RF tvrdia, že USA ich v roku 1990 ubezpečili, že NATO sa nebude rozširovať na východ.
„Západ razantne protestoval, vyhlasujúc, že takáto dohoda nikdy neexistovala. Lenže stovky memoárov, protokolov, zverejnených amerických archívov poukazujú na opak“, vyhlasuje Shifrinson.
Tieto dokumenty „nerobia z Putina svätého“, len dokazujú, že vyhlásenia o tom, že Rusko je „dravec“ nie sú opodstatnené. Preštudujúc tieto dokumenty Shifrinson ponúka nasledujúci obraz. Po tom, ako v roku 1989 padol Berlínsky múr, vyvstala otázka, koho spojencom sa stane Nemecko? USA čiže NATO? Alebo SSR, čiže Varšavskej zmluvy? Alebo nikoho?
V administrácii G. Busha sa rozhodli, že zjednotené Nemecko sa musí stať súčasťou NATO.
Vo februári 1990 to USA navrhli Rusku, čo dosvedčuje stenografický záznam o rozhovoroch v Moskve. V súlade s ním vtedajší štátny tajomník J. Baker vyhlásil pripravenosť poskytnúť ZSSR za podporu americkej pozície ohľadne Nemecka železné záruky toho, že aliancia sa nerozšíri „ani o palec“.
Ani nie o týždeň s tým M. Gorbačov súhlasil. Neuzatvorili žiadnu formálnu dohodu, lenže pre obe strany bolo očividné, že ide o „službu za službu“. Gorbačov podporil spojenectvo Nemecka so Západom a USA obmedzia rozširovanie NATO. Vnútorné memorandá a záznamy predstaviteľov administrácie G. Busha preukázali: že USA si to ešte v ten mesiac rozmysleli a rozhodli, že vzdať sa rozširovania vojenskej aliancie nie je v ich záujmoch.
Už v októbri posúdili otázku o tom, kedy vlastne treba dať najavo „východoeurópskym demokraciám“, že NATO je pripravené na ich prijatie. Zdá sa, že Američania pri tom pokračovali v presvedčovaní Rusov, že záujmy Moskvy budú v tejto záležitosti brané na zreteľ.
„Preto nie je na tom nič čudné, že Rusko bolo rozhorčené, keď Poľsko, Maďarsko, Česko, pobaltské a iné štáty pozývali v polovici 90-tych rokov do NATO“, vysvetľuje Shifrinson.
Rozširovanie NATO neospravedlňuje „bojovnosť Putina“, no fakty sú dôkazom, že nespokojnosť Ruska je opodstatnená a že NATO so svojou politikou pomohli zvýšeniu napätia v Európe.
Podľa ria.ru, preklad srspol.sk
