Môj profil 
Predplatné
Po euromajdane občanom Ukrajiny katastrofálne zdvihli okrem iného aj poplatky za energie a komunálne služby, súčasne im pre trojnásobnú devalváciu hrivny na tretinu znížili platy a dôchodky. Jediné, čo sa v ukrajinskej politike nezmenilo, je ukazovanie euromrkvy jej zbedačeným, a čím ďalej, tým nespokojnejším občanom.
O náraste protestných nálad Ukrajincov svedčia aj výsledky sociologických prieskumov. Kosť Bondarenko, riaditeľ fondu Ukrajinská politika, na tlačovej konferencii v Kyjeve povedal, že podľa prieskumov čím ďalej, tým viac Ukrajincov túži po silnom, autoritárnom vodcovi, pričom vyjadrujú sympatie Alexandrovi Lukašenkovi. Občania Ukrajiny sú už unavení z Augiášovho chlieva: „Ľudia sú unavení z toho, že sa tu pohybujú vyčíňajúce oddiely ľudí, ktorí samých seba predstavujú ako „spoločenských aktivistov“… Každý deň nám oznamujú, že niekoho zabili. V krajine je množstvo zbraní, život sa stal nebezpečným. V tejto situácii sa objavujú také nálady, že treba vodcu, ktorý urobí poriadok. Nostalgia za poriadkom motivuje ľudí, ktorí by chceli vidieť na čele ukrajinského štátu ak nie Putina, tak Lukašenka,“ vysvetlil Kosť Bondarenko.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v decembri 2010 potlačil zahraničím inšpirovaný euromajdan v Minsku za jednu hodinu. V roku 2014 Lukašenko poskytol veľké interview ukrajinskej televízii v relácii Šuster live, kde si zaspomínal na pokus o minský euromajdan z 19. decembra 2010 po prezidentských voľbách, v ktorých prevalcoval svojich súperov podporovaných Západom. V relácii prekvapil výrokom, že priame velenie pokusu o minský euromajdan bolo – v Kyjeve: „Viete, odkiaľ velili nášmu „majdanu“ v roku 2010? Z Kyjeva.“ Lukašenko zároveň vyjadril presvedčenie, že neporiadky v Minsku sa nezaobišli bez priamej účasti ukrajinských radikálov, ktorí sa neskôr zjednotili do hnutia Pravý sektor. Lukašenko povedal, že bieloruské špeciálne služby zachytili rozhovory medzi „aktivistami“, ktorí sa pokúsili o štátny prevrat v Bielorusku a medzi veliteľmi akcie z Kyjeva: „My sme pri Dome vlády, vylamujeme dvere.“ „Tak vojdi a sadaj do kresla predsedu vlády a začni rozkazovať.“ Prikazovali konkrétnemu človeku, a on stojí a hovorí: „Ako vojsť? Mám strach.“ „Aký strach? Vojdi. Zajtra ráno dohodneme ďalší postup,“ uviedol Lukašenko úryvky zo zachytených rozhovorov medzi pučistami.
Podľa slov bieloruského prezidenta, v roku 2010 „oni k nám prišli, ten Pravý sektor, vtedy sa nazýval ináč. Máme zábery – pokúšali sa autá prevracať.“ Ďalej Lukašenko pokračoval takto: „Mimochodom, tieto oddiely sme vytlačili. Jeden oddiel sa pripravoval u nás na Polesí, jeden, alebo dva v oblasti Brestu. My sme ich odtiaľ rýchlo vyhnali. Pripravovali sa na území Poľska a západnej Ukrajiny,“ podčiarkol Lukašenko. Zdôraznil tiež, že v decembri 2010 nikomu hlavu nerozbili, slzný plyn, vodné delá nepoužili, neboli nijaké Molotovove koktejly: „Špeciálne jednotky OMON postupovali tak, ako treba. Celý proces som riadil bezprostredne ja. Žiadne Rusko, ani generáli, ani admiráli. V situačnom centre som všetko toto videl (na námestí sú desiatky kamier – veď Dom vlády je štátna budova). Ihneď som povedal – ak budú pľuť do tváre policajtom, OMONovcom, vojakom, ak – nedaj Boh – ruku proti nim zdvihnú – okamžite primerane reagovať!“ – podelil sa so spomienkami bieloruský „baťka“, teda otecko, ako ho volajú mnohí tí Bielorusi, čo ho majú v úcte.
Pokus o Západom riadený a cez Kyjev koordinovaný štátny prevrat v Bielorusku 19. decembra 2010 sa ukončil tým, že bieloruské bezpečnostné a justičné orgány poslali za mreže najaktívnejších pučistov – miestnych Kličkov, Jaceňukov, Ťahnibokov, Porošenkov, Ľaškov, Turčinovcov, za čo si Bielorusko a osobne Alexandr Lukašenko spolu s ďalšími bieloruskými predstaviteľmi vyslúžili zúrivú reakciu a rôzne postihy od Západu.
Spomínajúc na udalosti onej zimy 2010, Alexandr Lukašenko je presvedčený, že vtedy všetko urobil správne: „Teraz náš národ hovorí: ak by Lukašenko postupoval tak, ako Janukovič, u nás by bola tá istá situácia.“
Vladimír Mohorita
