Môj profil 
Predplatné
Za prvý omyl súčasného pápeža považuje Krajniak tvrdenia, že Európa má multikultúrne korene. “Treba hovoriť o koreňoch v pluráli, lebo sú viaceré. V tomto zmysle, keď počujem hovoriť o kresťanských koreňoch Európy, občas sa obávam tónu, ktorý môže byť triumfálny či pomstychtivý. Takže sa stáva kolonializmom. Ján Pavol II. o nich hovoril pokojným tónom. Európa, áno, má kresťanské korene. Kresťanstvo má povinnosť polievať ich, ale v duchu služby, tak ako je to pri umývaní nôh,“ uviedol pápež František v máji pre francúzsky magazín Le Croix.
Vzhľadom na uvedené, poslanec následne poukazuje na skutočnosť, že pápež Ján Pavol II. sa ohľadom koreňov Európy vyjadroval vždy jednoznačne. V roku 2003 totiž Francúzom adresoval tieto slová: „Európu nemožno vybudovať, ak neprijme svoje kresťanské korene. Tieto korene sú podstatným rozmerom európskej identity. Ich stvárňujúca sila sa prejavu v umení, kultúre, práve a filozofii nášho svetadielu.“ Ján Pavol II. tiež apeloval na Európanov, aby oživili svoje kresťanské korene a čerpali z nich pre duchovný, hospodársky a spoločenský pokrok.
Krajniak poukázal aj na prejav Jána Pavla II. v poľskom Gniezne, kde povedal, že „základy európskej identity sú konštruované na kresťanstve. … Bez Krista totiž nie je možné vytvárať trvalú jednotu. Nie je možné budovať túto jednotu a oddeľovať sa od koreňov, z ktorých vyrástli národy a kultúry Európy.” Poslanec tiež uviedol vyjadrenia ďalšieho pápeža Benedikta XVI. V knihe Európa totiž predchodca Františka píše, že Európa nie je zemepisný svetadiel, ale kultúrny a dejinný pojem. „V tej istej knihe tvrdí, že Európa má dva korene: rímsko-kresťanský a byzantsko-kresťanský. To, že oba korene sú kresťanské, považoval Benedikt za samozrejmosť,“ vysvetlil.
„Nie sú opakovane vyjadrované argumenty Jána Pavla II. a Benedikta XVI. dostatočným vyvrátením Františkovho omylu?“ pýta sa Krajniak.
Druhý omyl
Za druhý politický a historický omyl pápeža Františka považuje poslanec strany Sme rodina vyhlásenia, že Európa by mala prijímať imigrantov s otvorenou náručou. V rozhovore pre magazín La Croix sa tiež František vyjadril k migračnej kríze: „Európa má znovu objaviť svoju kapacitu integrovať. Mám na mysli pápeža Gregora Veľkého (od roku 590 – do roku 604), ktorý vyjednával s ľuďmi známymi ako barbari, ktorí boli následne integrovaní. Táto integrácia je o to potrebnejšie dnes, pretože v dôsledku sebeckého hľadania pohody Európa zažíva vážny problém klesajúcej pôrodnosti.“
Krajniak priznáva, že Európa síce dnes prežíva podobnú krízu, akú zažívala západorímska ríša pred a po rozpade, ale zároveň dodáva, že riešenie pápeža Gregora Veľkého sa však od Františkovho postoja veľmi líši.
„Gregor totiž barbarov najskôr pokresťančil, až potom ich integroval do vtedajšej civilizácie. František chce moslimov integrovať bez toho, aby existoval civilizačný rámec, ktorý zabezpečí fungovanie elementárnych pravidiel spolunažívania,“ vysvetlil.
„Nech mi je odpustené, ale aj Františkove výroky o Európe ako neplodnej Sáre svedčia o tom, že súčasný pápež už Európu v podstate obetoval. Vníma ju ako vymierajúcu civilizáciu. František vníma Európu ako ešte stále bohatý kontinent, ktorého kresťania by sa mali obetovať v službe pre novopríchodzích. Na viac už podľa Františka nemáme. Aký to rozdiel v porovnaní s Jánom Pavlom II. a Benediktom XVI., ktorí vnímali Európu ako civilizáciu slobody, ktorá dokázala svetu poskytnúť najväčší ekonomický rozmach v histórii!“ dodal.
V súvislosti s povinnosťou pomáhať Krajniak uviedol, že ako kresťan má tú povinnosť, ale to ešte neznamená, že má povinnosť odovzdať kľúče od svojho domu s vedomím, že prichádzajúci majú o kombinácii slobody, životnej úrovne a bezpečnosti úplne iné predstavy ako my.
Tretí omyl
Za tretí politický omyl pápeža Františka Krajniak považuje vyhlásenia, že vľúdne prijatie imigrantov Európu ochráni pred terorizmom.
Poslanec vo svojom komentári poukázal na vyjadrenia pápeža spred niekoľkých dní. Podľa agentúry František totiž uviedol: „Vyzývam vás k tomu, aby ste utečencov uvítali vo svojich domoch a obciach, aby ich prvou skúsenosťou v Európe bolo teplé ľudské privítanie a nie chlad pri spaní na uliciach,“ uviedol František. Podľa pápeža pohostinnosť pomáha vzbuzovať lásku a je „naším najlepším zabezpečením proti nenávistným teroristickým útokom.“
„Naozaj si pápež môže myslieť, že terorista z Islamského štátu kráčajúci Balkánom zmení svoje rozhodnutie vyhodiť do vzduchu niekoľko desiatok Európanov, ak ho Nemci privítajú ešte vľúdnejšie ako minulý rok? Je hlavným problémom pre bezpečnosť Európy to, že imigranti cítia, že ich neprijímame s dostatočnou kresťanskou láskou?“, pýta sa Krajniak.
Na svoje otázky zároveň poskytuje aj odpoveď v podobe obáv. Obáva sa, že prisťahovalci dnes prichádzajú do Európy s jasnou predstavou, na čo majú v Európe nárok. „Táto predstava je veľmi vzdialená aj od pomerne štedrej nemeckej alebo švédskej reality. Očakávania sú oveľa väčšie, ako realita, ktorej budú vystavení. Žiadne ľudské privítanie nemôže tento rozpor odstrániť. K čomu bude viesť následná frustrácia? Francúzi alebo Belgičania s tým už majú svoje skúsenosti…“
Politické názory nie sú dogmou viery
V závere poslanec Krajniak vysvetlil, prečo sa rozhodol poukázať na uvedené výroky pápeža Františka. „Pápež František je dobrý človek a ako katolík sa s ním viem identifikovať. Jeho politické názory a odporúčania ma však prekvapujú a zarmucujú. Politické názory však nie sú dogmou viery, a preto som si s nimi dovolil polemizovať.“
„Úplne na záver a na dokreslenie pripomeniem udalosť z apríla tohto roka. František v rámci vľúdneho prístupu k imigrantom vyzýva k tomu, aby im bola zabezpečená sloboda bezpečne vyznávať ich náboženstvo – teda islam. Sám išiel v apríli príkladom, keď z ostrova Lesbos zobral so sebou do Vatikánu dvanásť moslimských imigrantov. Nedá mi nepoložiť v tejto súvislosti jednu otázku: Nemajú na Blízkom východe najväčší problém s bezpečným vyznávaním svoje viery kresťania? Prečo František nezobral so sebou z Lesbosu aspoň jedného kresťanského imigranta?“
