Bratislava 28. augusta 2017 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
V súvislosti s pripomenutím si výročia vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 zarezonovala tento rok hlavne dvojica Lorenz-Kalmus, ktorí poškodili pamätník sovietskych osloboditeľov, padlých pri oslobodzovaní Československa od nemeckých vojsk v roku 1945
Zaujímavá slovná výmena však prebehla aj medzi prezidentom Kiskom a Komunistickou stranou Slovenska.
Prezident Kiska k augustu 1968 povedal:
Čo také hrozné, aký zločin spáchali obyvatelia Československa, že sa 21. augusta 1968 znenazdajky ocitli v úplne inej údesnej krajine? Hučanie tankov, tisíce vojakov, streľba, únos Alexandra Dubčeka a ďalších politikov do Moskvy. Tým všetkým nás obdarovali tí, ktorí sa z noci do rána premenili zo spojencov a bratov na okupantov.
Okupantov, ktorí zabránili tomu, aby sa rozvinul sľubný potenciál Pražskej jari, počas ktorej sa ľudia nadýchli slobody, zapájali sa do spoločenského života, diskutovali o potrebných reformách, vrátane ekonomickej, oddali sa vzrušujúcej atmosfére nádeje na dôstojnejší život.
Hneď v prvých chvíľach nenásilnej zmeny režimu v novembri 1989 zaznela požiadavka odsunu sovietskych vojsk. V júni 1991 sme napokon od nás odtransportovali stovky tankov, bojových vozidiel, lietadiel a vrtuľníkov, stotisíc ton munície a vojenskej techniky a spolu s nimi opustila zdevastovanú krajinu a zdemolované byty veľká cudzia armáda. V roku 2004 sme po neľahkom zápase garancie našej slobody vložili do EÚ a NATO.
Na jeho slová zareagovala Komunistická strana Slovenska, ktorá mu v tejto súvislosti položila niekoľko otázok:
Pán Kiska, aký ste mali postoj k augustu 1968 pred rokom 1989, keď ste sa ako nadšený funkcionár SZM hlásil do našej strany?
Ovplyvnil Vás postoj Vášho súdruha otecka, ktorý ak chcel zostať vo funkcii podpredsedu ONV, tak musel súhlasiť s prítomnosťou vojsk Varšavskej zmluvy?
Ako sa vyrovnávate s tým, že aj Váš otecko, bránil “tomu, aby sa rozvinul sľubný potenciál Pražskej jari, počas ktorej sa ľudia nadýchli slobody, zapájali sa do spoločenského života, diskutovali o potrebných reformách, vrátane ekonomickej, oddali sa vzrušujúcej atmosfére nádeje na dôstojnejší život”?
Odpovede zatiaľ neprišli.