Môj profil 
Predplatné
Podľa článku 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu – ak verejný funkcionár dva roky pred skončením funkcie poskytol nejakej osobe napríklad „o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností”, nemôže rok po skončení funkcie:
„a) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu u tých osôb, ak je jeho mesačná odmena v tomto zamestnaní vyššia ako 10-násobok minimálnej mzdy,
b) byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu tých osôb,
c) byť spoločníkom, členom alebo akcionárom tých osôb,
d) mať uzatvorenú zmluvu o prokúre, mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o tichom spoločenstve alebo darovaciu zmluvu s týmito osobami,
e) mať uzatvorenú zmluvu, ktorej obsahom je oprávnenie konať v mene tých osôb.
”Keďže wesper je 100%nou dcérskou spoločnosťou Pro Care, mal by sa ústavný zákon vzťahovať aj na túto situáciu.
Konieckoncov, pri obstarávaní CTka z tejto zmluvy je priamo vo vestníku verejného obstarávania uvedená ako kontaktná osoba: ProCare, a.s., Einsteinova 23-25, 851 01 Bratislava 5, Ing. Viktor Földes, MBA
Zmyslom tohto ustanovenia je zabrániť tomu, aby verejný funkcionár dokázal nepriamo vykešovať svoju moc – ja ti dnes dám peniaze, a ty mi to vrátiš po odchode z funkcie.
Prípad Viliama Čisláka je ukážkovým príkladom takéhoto javu – Viliam Čislák sa nezamestnal v Pro Care ako štandardný lekár, ale ako “poradca a konzultant”. Akú lepšiu formu “já na bráchu, brácha na mně” si vieme predstaviť?
Presne takýmto javom mal ústavný zákon zabrániť a prípad exministra Čisláka preto treba dôsledne vyšetriť.
Vyzývam preto exministra a Pro Care, aby okamžite zverejnili všetky relevantné skutočnosti – teda presný text všetkých zmluvných vzťahov, ktoré navzájom majú, aby bolo možné posúdiť, či neporušujú niektoré z ustanovení článku 8 ústavného zákona.
Bohužiaľ, je možné, že ex-ministrovi a Pente sa podarí zákon obísť. Ak má “len“ pracovnú zmluvu s mesačným platom nižším ako 4050 euro mesačne, bude to legálne – viď písmeno a/, ktoré povoľuje pracovné vzťahy do 10násobku minimálnej mzdy.
V roku 2004, keď bol zákon prijímaný, bola minimálna mzda 200 eur a asi málokomu napadlo, že bude tak rýchlo rásť. Ukazuje sa tak ďalšia diera v ústavnom zákone, ktorú je potrebné riešiť. Nie je predsa možné legalizovať úplatky do výšky takmer 50 000 eur ročne.
TASR o tom informoval poslanec NR SR Miroslav Beblavý.
