Niektoré médiá si však spomenuli na komplikovanú minulosť Banderu, jeho zločiny a na to, že spolupracoval s nemecko-fašistickými okupantmi. Niektoré ukrajinské médiá znovu zverejnili známu fotografiu, na ktorej je zvečnený „zamestnanec“ Abwehru Stepan Bandera v nemeckej dôstojníckej uniforme, s nemeckým radom „Kríž za zásluhy 2. triedy s mečmi“. Týmto radom odmeňovali nemeckých dôstojníkov, ktorí vynikli v bojoch. Jedinou chybičkou krásy je, že Stepan Bandera nikdy nebol Nemec (aj keď existujú o tom konšpiračné teórie) a nikdy sa nezúčastnil na žiadnom boji. Bol to takpovediac, veľký teoretik, vodca, „plánovač“, organizátor, ale sám osobne sa nikdy nezúčastnil na žiadnom boji so zbraňou v rukách…

Taktiež ukrajinskí novinári pripomínajú, že domáci historici, politici a rôzni experti neochotne spomínajú na niektoré „nepríjemné stránky“ zo životopisu Banderu: bol to obyčajný nemecko-fašistický lokaj, ktorého začali zbožňovať ukrajinskí nacionalisti za jeho nenávisť k Rusku a výzvy na boj proti Rusku. Tak sa stal „národným hrdinom“… Tí istí novinári pripomínajú, že zverejňovanie danej fotografie osobne zakázal bývalý ukrajinský prezident Viktor Juščenko: podobnú „reklamu“ ukrajinskí nacionalisti nepotrebujú…

Kto teda bol Stepan Bandera? Hrdina, národovec, nacionalista, nacista, zločinec, vrah? Posvietime si na pár stránok z jeho životopisu. Narodil sa v r. 1909 v dedine Starý Uhryniv – vtedy ešte v Rakúsko-Uhorsku. Vo veku 20 rokov (v r. 1929) sa stal členom Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá bojovala za ukrajinskú samostatnosť. Najprv bol členom prieskumného oddielu, neskôr velil oddielu propagandy.

Na území, kde operovali oddiely pod Banderovým vedením, častými metódami boja za nezávislosť boli teroristické akty a atentáty na predstaviteľov Poľska, pretože toto územie takmer 20 rokov pred začiatkom druhej svetovej vojny už patrilo Poľsku. V roku 1934 Bandera bol zatknutý a odsúdený na trest smrti za atentát na poľského ministra vnútra Bronislawa Pierackého. Obviňovali ho aj zo zodpovednosti za vraždy ďalších poľských predstaviteľov. Trest mu však neskôr zmiernili na dlhoročné odňatie slobody vo väzení v meste Wronki.

Na slobodu sa dostal v r. 1939 – počas chaosu, ktorý v Poľsku panoval po obsadení krajiny Nemeckom. Nemci vtedy pustili na slobodu prakticky všetkých zločincov v Poľsku – aj ťažkých kriminálnikov.

Vtedy došlo aj k rozkolu v organizácie ukrajinských nacionalistov: rozdelila sa na dve frakcie – OUN-B (banderovci) a OUN-M, ktorej vodcom bol Andrij Meľnik. Zatiaľ čo Meľnik presadzoval hlbšiu spoluprácu s Nemcami, Bandera bol zástanca samostatnejšieho konania. S podporou nemeckých orgánov organizoval skupiny, ktoré prechádzali na územie ZSSR, kde mali organizovať boj proti sovietskej vláde a uskutočňovali atentáty na predstaviteľov sovietskej moci na Ukrajine.

Prominentný väzeň

Do začiatku vojny na území ZSSR sa mu v týchto aktivitách príliš nedarilo, pretože sovietske NKVD pracovalo profesionálne a dokázala zatknúť väčšinu Banderovcov. Potom Stepan Bandera na Nemcami obsadenom území organizoval za nemeckej podpory z ukrajinských nacionalistov oddiel Brandenburg tvorený dvoma plukmi – Roland a Nachtigal.

Po tom, čo nacistické Nemecko napadlo ZSSR, Bandera využil priaznivú situáciu a 30. júna r. 1941 vo Ľvove vyhlásil nezávislosť Ukrajiny za podpory Nemecka. Avšak už po 12 dňoch boli ukrajinskí predstavitelia zatknutí a nemecké vedenie Ľvovu ich nútilo proklamáciu nezávislosti odvolať. S tým však nesúhlasili a preto ich poslali do väzenia v koncentračných táboroch. Bandera sa dostal do tábora Sachsenhausen, kde bol väznený až do jesene 1944.

Bol to však prominentný väzeň: mal dobré životné podmienky a mohla ho navštevovať aj jeho manželka. Jeho jednotky ukrajinských nacionalistov aj naďalej spolupracovali s Nemcami, podieľali sa na genocíde Židov. V roku 1942 zomreli v koncentračnom tábore v Oswienčime dvaja jeho bratia. Bandera (ak to niekto nevedel) bol predsa pokrstený žid… Keď ho Nemci prepustili, spolupracoval s nimi v Krakove, ale cez zimu padol do sovietskeho zajatia, odkiaľ mu pravdepodobne pomohol utiecť protiútok nemeckých jednotiek.

Vo februári 1945 bol zvolený za veliteľa Organizácie ukrajinských nacionalistov, ktorej cieľom bolo nastolenie samostatného ukrajinského štátu. V tej dobe však už bolo celé územie Ukrajiny pod kontrolou sovietskych vojsk. Preto utiekol z Nemcami a organizáciu riadil zo západného Nemecka. Žil v Mníchove. Ozbrojenci Organizácie ukrajinských nacionalistov pod „teoretickým“ vedením Banderu sa už od roku 1945 v priebehu takmer 10 rokov snažili bojovať proti sovietskej moci. Ešte na konci druhej svetovej vojny vykonali niekoľko teroristických činov na území Sovietskeho zväzu, Československa a Poľska.

V roku 1953 na pôde OSN žiadal Sovietsky zväz o jeho vydanie, ale neuspel. V tom istom roku ho opätovne zvolili za šéfa OUN. Po viacerých pokusoch sovietske KGB ho konečne dokázalo zlikvidovať. V Mníchove 15. októbra 1959 bol zavraždený agentom KGB Bogdanom Stašinským, ktorý mu do tvári pred dverami jeho bytu striekol kyanid…

Kým v civilizovanom svete Banderu považujú na fašistického agenta, spolupáchateľa tisíc vrážd a iných zločinov, niektorí Ukrajinci ho považujú za národného hrdinu. V niektorých mestách, napríklad vo Ľvove a Brezany po ňom pomenovali ulice. V roku 2010 krátko pred svojim odchodom z funkcie udelil ukrajinský prezident Viktor Juščenko Stepanovi Banderovi vysoké štátne vyznamenanie – titul Hrdina Ukrajiny in memoriam. Ale neskôr to ukrajinský súd Banderovi odobral. Zdá sa, že onedlho mu tento „titul“ zasa vrátia…

Eugen Rusnák

Videá si môžete pozrieť tu: