Zelenského ľútosť a Trumpov prejav. Čo sa zmenilo vo vzťahoch medzi Kyjevom a Washingtonom?

Samotné slovo „prepáč“ sa vo verejnom posolstve ukrajinského prezidenta nenachádzalo, ale Biely dom sa mohol domnievať, že Zelenskyj sa v tomto texte už dostatočne „ponížil a uklonil“, keď uznal Trumpa za „veľkého šéfa“, pokorne vyjadril ochotu pracovať pod jeho „silným vedením“ na dosiahnutí mieru a vyslovil americkému prezidentovi aj dosť iných komplimentov.

Zelenského slová navyše prišli včas – v predvečer Trumpovho prejavu v Kongrese. A posolstvo ukrajinského prezidenta využil na to, aby kongresmanom demonštroval svoj úspech pri ukončení vojny vyhlásením, že „Zelenskyj je pripravený vrátiť sa za stôl mierových rokovaní“.

Takto vlastne interpretujú situáciu viaceré západné médiá, ktoré tvrdia, že Trump „prinútil“ Kyjev pristúpiť na jeho podmienky prímeria.

V skutočnosti to však zo Zelenského prejavu nevyplýva.

V ňom presadzuje Macronovu skoršiu myšlienku začať proces rokovaní moratóriom na letecké útoky na infraštruktúru a na útoky na mori. Zároveň budú pokračovať vojenské operácie na súši, kým sa nedosiahnu širšie dohody (ktorých dosiahnutie však nikto nezaručuje).

Trumpove vyjadrenia v kongrese o liste, ktorý mu poslal Zelenskyj

Autori tejto myšlienky pravdepodobne počítajú s tým, že Rusko, ktoré má pri leteckých úderoch jasnú prevahu (a tá sa zvyšuje, keďže zásoby ukrajinských rakiet protivzdušnej obrany sa vyčerpávajú), túto možnosť pravdepodobne odmietne. Vojna teda bude pokračovať bez prerušenia a akékoľvek rokovania budú prerušené.

S cieľom presvedčiť Trumpa, aby tento plán (v skutočnosti plán na predĺženie vojny) prijal, chcú podľa britských médií Zelenskyj, Starmer a Macron na budúci týždeň letieť do USA (podľa médií sa britský premiér snažil Zelenského povzbudiť, aby napísal svoj príspevok s „ľútosťou“ a odblokoval tak dialóg s Washingtonom).

A kľúčovou otázkou je teraz Trumpova reakcia na tento plán. Či s ním bude súhlasiť, alebo ho odmietne a bude trvať na svojej predchádzajúcej myšlienke skorého úplného prímeria, s ktorou je plán Zelenského a Macrona v rozpore.

Trump sa k tomu zatiaľ konkrétne nevyjadril.

V súvislosti s ďalším bodom ukrajinsko-americkej agendy – dohodou o ťažbe nerastných surovín – sa však už objavili informácie, že Biely dom nielenže nemieni Kyjevu ustupovať, ale chce podmienky dohody revidovať tak, aby boli pre USA výhodnejšie. Pripomíname, že posledná verzia dohody o ťažbe nerastných surovín, ktorá bola predtým zverejnená v médiách, bola mimoriadne abstraktná a neobsahovala žiadne záruky, že Američanom vrátia finančné prostriedky, ktoré už vynaložili na pomoc Ukrajine, na čom Trump neustále trvá.

Ak americký prezident odmietne plán Zelenského a Macrona na moratórium na letecké útoky, Kyjev a Európa budú mať na výber. Buď pristúpia na Trumpov plán úplného prímeria (a to pravdepodobne bez akýchkoľvek amerických bezpečnostných záruk), alebo sa postavia Washingtonu.

Tieto rozhodnutia určia budúce vzťahy Zelenského s Trumpom a situáciu s vojnou a mierom na Ukrajine.