Vyplýva to z údajov TRC indexu spoločnosti Edenred, ktorý sleduje celkové útraty za jedlo, občerstvenie aj kávu platené stravovacími kartami. Hoci sa tempo rastu cien v posledných mesiacoch spomalilo, odborníci očakávajú, že počas letnej sezóny budú priemerné výdavky na stravovanie opäť rásť.

Najvyššie priemerné platby zaznamenali počas prvých šiestich mesiacov roka v Nitrianskom kraji, kde sa vyšplhali na 9,87 eura. Len tesne za ním nasleduje Košický kraj s priemernou útratou 9,83 eura. Nad hranicou deviatich eur sa pohybovali aj Prešovský, Bratislavský, Banskobystrický a Žilinský kraj. Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú Trnavský kraj s priemernou platbou 8,15 eura a Trenčiansky kraj, kde priemerná útrata dosiahla 7,16 eura.

Vyššie ako celoročný priemer boli platby najmä počas jari. V apríli dosiahla priemerná útrata 9,22 eura a v máji dokonca 9,25 eura, pričom jún priniesol mierne upokojenie vývoja. „Hoci sa platby za obedy na konci prvého polroka stabilizovali, počas letných mesiacov tradične očakávame ich mierny rast. Počas dovoleniek sú ľudia ochotnejší dopriať si kvalitnejšie jedlo a prevádzky zároveň reagujú na sezónny dopyt úpravou cien. Práve leto preto býva obdobím, keď priemerné útraty za stravovanie opäť rastú,“ uviedla riaditeľka pre Public Affairs spoločnosti Edenred Lívia Bachratá.

Medziročné porovnanie ukazuje, že ceny obedov naďalej rastú, hoci už pomalším tempom ako v predchádzajúcich rokoch. Najvýraznejšie sa za posledný rok zvýšili priemerné platby v Bratislavskom kraji, kde si ľudia priplatili v priemere o 85 centov viac ako pred rokom. Nasleduje Nitriansky kraj s medziročným nárastom o 60 centov. Najmenšie zdraženie zaznamenali Košický a Trnavský kraj, kde sa priemerné útraty zvýšili zhodne o 26 centov.

Podľa Edenredu však aj pomalší rast cien znamená, že výdavky na obed sa čoraz viac vzďaľujú od zákonného minima príspevku na stravovanie. To v praxi znamená, že väčšina zamestnancov si musí časť ceny obeda pravidelne doplácať z vlastného vrecka.

„Aj keď tempo rastu cien obedov už nie je také dynamické ako v predchádzajúcich rokoch, priemerné útraty sa dlhodobo vzďaľujú od zákonného minima príspevku na stravovanie. Pre väčšinu zamestnancov to znamená, že si za obed musia pravidelne doplácať z vlastných peňazí. Ak chceme podporovať zdravé stravovanie aj spokojnosť ľudí v práci, výška príspevku by mala čo najviac reflektovať reálne ceny obedov v jednotlivých regiónoch,“ dodala Lívia Bachratá.