Vstúpi USA do ďalšej vojny, tentoraz v Arménsku?

Rusi sa snažia zablokovať USA a NATO, píše Stephen Bryen pre Asia Times

21. 09. 2023 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke arménsky premiér Nikol Pašinjan / Foto: TASR/AP-Tigran Mehrabyan/PAN Photo via AP

Washington 21. septembra 2023 (HSP/asiatimes/Foto:TASR/AP-Tigran Mehrabyan)

▶ ❚❚ ↻

Arménsky premiér Nikol Pašinjan sa rozhodol pripojiť Arménsko k Spojeným štátom a možno aj k NATO. Preto zorganizoval protiruské protesty v Jerevane a uskutočnil vojenské cvičenia so Spojenými štátmi. Je nepravdepodobné, že by mu Rusi dovolili uzatvárať dohody s Washingtonom.

Arménsko, krajina s približne tromi miliónmi obyvateľov, je vklinená medzi Azerbajdžan, Turecko, Irán a Gruzínsko. Hoci historickým nepriateľom Arménska je Turecko, v posledných rokoch sa Arménsko angažuje v podpore etnických a náboženských kresťanských Arménov žijúcich v Náhornom Karabachu.

Arménsko má v Spojených štátoch značnú podporu, najmä kvôli genocíde Arménov, ktorú uskutočnilo Turecko (1894-1896, 1915-1918) a ktorá pripravila o život 1,5 milióna Arménov. V Spojených štátoch žije takmer 400 000 Američanov arménskeho pôvodu.

Náhorný Karabach je vnútrozemský región na južnom Kaukaze. Počas sovietskej vlády bol územne súčasťou Azerbajdžanu, ale Arménsko tento štatút čoraz viac spochybňovalo. (Oba štáty boli sovietske.)

Väčšinu územia spravuje neuznaná Republika Arcach (známa aj ako Náhorno-karabašská republika [NKR]) v dôsledku prvej vojny v Náhornom Karabachu, ktorá sa skončila v roku 1994. Arméni boli obvinení, že sa snažia vyčistiť región od etnických Azerbajdžancov, ničia domy, farmy, mešity a dokonca aj cintoríny a vyháňajú z krajiny desaťtisíce miestnych moslimov.

V roku 2020 opäť vypukla vojna, ktorá viedla k výraznému víťazstvu Azerbajdžanu a porážke arménskej vlády na čele s Pašinjanom. Z porážky obvinil nedostatočnú podporu zo strany Ruska, hoci súhlasil s urovnaním sporu sprostredkovaným Vladimírom Putinom, na základe ktorého boli ruské mierové sily umiestnené okolo lačínskeho koridoru chrániaceho hlavné mesto Náhorného Karabachu Stepanakert.

Podľa Azerbajdžanu Arménsko nedávno presunulo svoje sily do regiónu a začalo ostreľovať azerbajdžanské pozície, čo viedlo k azerbajdžanskej vojenskej operácii v rámci tzv. protiteroristickej kampane. Arménsko súhlasilo s prímerím, ktoré opäť sprostredkovali Rusi, ale situácia je naďalej veľmi nestabilná.

V stredu 20. septembra sa ruskí príslušníci mierových síl v Náhornom Karabachu dostali pod paľbu z ručných zbraní a všetci zahynuli. Streľbu, ktorá bola zjavne zamýšľaná ako provokácia namierená proti Rusom, pravdepodobne uskutočnili proarménske sily. Rusko a Azerbajdžan začali spoločné vyšetrovanie.

Pozorovatelia v Moskve a v Európe sa domnievajú, že arménsky vodca urýchlil najnovší konflikt, aby vyhnal Rusov z Náhorného Karabachu, alebo aby aspoň obvinil Rusov z problémov.

Podľa podmienok prímeria sa zdá, že proarménski bojovníci v Náhornom Karabachu musia odovzdať zbrane. Je ešte priskoro povedať, či sa tak stane.

Nie je isté, či ruské mierové sily zostanú v Náhornom Karabachu, hoci Rusi sú zjavne znepokojení začínajúcim sa románikom medzi Arménskom a Spojenými štátmi pod vedením Pašinjana. Pašinjan už vyzval Spojené štáty, aby zasiahli, čo Washington neprijal. Namiesto toho Washington, podobne ako Rusko a ďalšie krajiny, odsúdil obnovenie bojov.

Je v záujme Azerbajdžanu, aby Rusi zostali v Náhornom Karabachu, pretože ich prítomnosť z veľkej časti blokuje akúkoľvek vážnu snahu Spojených štátov o vytvorenie základne v Arménsku. Podobne je to aj v záujme Iránu, pretože základňa USA by priamo ohrozovala Teherán. Ak by sa Rusi rozhodli stiahnuť, existuje dôvod domnievať sa, že Irán by zasiahol s použitím svojich čoraz početnejších pozemných síl.

Divokou kartou sú Spojené štáty. Ak by USA presadzovali zriadenie vojenskej základne v Arménsku, Rusi by nesedeli pokojne, rovnako ako nesedeli pokojne pri vstupe Ukrajiny do NATO.

Táto krajina je v sfére vplyvu Ruska. Rusko je navyše čoraz viac znepokojené ambíciami USA a NATO expandovať na Ukrajine, Kaukaze a v strednej Ázii.

Výskumníčka Akanksha Singhová vysvetľuje, že “teória Veľkej šachovnice (Zbigniewa) Brzezinského hovorí, že USA potrebujú na udržanie svojho postavenia globálneho hegemóna kontrolovať a riadiť Euráziu”. USA opäť miešajú karty v Gruzínsku, Uzbekistane a inde (teraz vrátane Arménska).

Zdá sa, že Pašinjan má v pláne hľadať pomoc a podporu v Spojených štátoch a obviňovať Rusov zo “straty” Náhorného Karabachu. Či sa mu takýto manéver podarí, sa ešte len uvidí. Je nepravdepodobné, že by sa Rusko tomu nečinne prizeralo.

Budú USA pokračovať a umiestnia americké jednotky v Arménsku? Viedlo by to k priamemu konfliktu s Ruskom?

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Dnes bude na Slovensku veľká, miestami prechodne zmenšená oblačnosť. Ojedinele, na západe miestami, reba očakávať prehánky alebo búrky, a to aj intenzívne. Ráno v údoliach bude ojedinele hmla alebo nízka oblačnosť. Na svojom webe o tom informuje Slovenský hydrometeorologický ústav.

Čítať viac | 09:32

USA oznámili Bezpečnostnej rade OSN, že budú brániť “každý centimeter” územia NATO. Pripojili sa tak k západným spojencom v spoločnom vyhlásení. Vo vyhlásení vyjadrili znepokojenie nad narušením poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi a obvinili Moskvu z porušenia medzinárodného práva a zakladajúcej Charty OSN.