Opustí Západ Ukrajinu?

Kyjev sa musí pripraviť na možnú zmenu názorov v Amerike a Európe, varuje časopis Foreign Affairs. Koalícia najbohatších a technologicky najvyspelejších krajín sveta dáva Ukrajine veľkú štrukturálnu výhodu. Vojenská podpora Západu však so sebou prináša vlastné riziká a výzvy

20. 09. 2023 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Spojené štáty schválili dodávku tankov Abrams pre Ukrajinu

Na snímke vojak prechádza okolo tankov typu M1 Abrams

Bratislava 20. septembra 2023 (HSP/Foreignaffairs/Foto:TASR/AP-Christian Murdock)

▶ ❚❚ ↻

Jedným z nich je extrémna závislosť Ukrajiny od západnej vojenskej a finančnej pomoci. Ukrajinská armáda sa odklonila od starnúcej infraštruktúry a zastaraných doktrín, ktoré ju definovali v postsovietskom období, a stala sa silne závislou od západného vybavenia a strategického plánovania. Rusko medzitým vedie vojnu proti ukrajinskému hospodárstvu, ktoré by bez medzinárodnej pomoci len ťažko fungovalo.

Pokračovanie záväzkov Západu voči Ukrajine nemožno zaručiť. Politické zložky v Európe a Spojených štátoch spochybňujú dlhodobú podporu Ukrajiny. Zatiaľ sú takéto hlasy v menšine, ale množia sa a sú čoraz hlasnejšie.

Vojna na Ukrajine sa v Spojených štátoch stala najnovším ohniskom boja o to, do akej miery by sa mali Američania starať o podporu zahraničných partnerov a spojencov (a koľko by mali na ňu vynakladať). Optimizmus v súvislosti s úspechom Ukrajiny začal kolísať, čo viedlo k znepokojeniu z veľkej, otvorenej vojny na európskej pôde.

Medzitým vývoj na frontoch – najmä relatívne pomalé tempo a skromné úspechy protiofenzívy, ktorú Ukrajina začala začiatkom tohto leta – povzbudili skeptikov západnej podpory Kyjevu. Obhajcovia Ukrajiny nemajú jasnú, dohodnutú teóriu víťazstva, čo predstavuje politickú zodpovednosť.

Mimo Ukrajiny teraz v správach dominujú iné príbehy ako vojna

Hlavným rizikom pre Ukrajinu nie je ani tak náhla politická zmena na Západe, ako skôr pomalé rozplietanie starostlivo utkanej siete zahraničnej pomoci. Ak však dôjde k náhlej zmene, začne sa v Spojených štátoch, kde sa v novembri 2024 bude hlasovať o základnom smerovaní americkej zahraničnej politiky. Vzhľadom na nebezpečenstvo, ktoré by predstavovala aj postupná strata podpory, nehovoriac o náhlom prerušení, by ukrajinská vláda mala diverzifikovať svoj dosah naprieč politickým spektrom a prispôsobiť svoje žiadosti o pomoc perspektíve dlhotrvajúcej vojny.

Medzitým by politickí lídri v Spojených štátoch a Európe mali urobiť všetko, čo je v ich silách, aby finančnú a vojenskú pomoc Ukrajine zakotvili v dlhodobých rozpočtových cykloch, čo by budúcim predstaviteľom sťažilo jej ukončenie.

V Európe sú Spojené štáty zdrojom obáv, možným slabým článkom transatlantickej reťaze. Paradoxne, európske krajiny vyvolávajú rovnaké obavy vo Washingtone. Nezmenšenou oddanosťou Ukrajine sa vyznačujú vlády Fínska, Poľska, Švédska, Spojeného kráľovstva a pobaltských štátov. Od začiatku vojny sa mnohé európske verejnosti skutočne stali priaznivejšími pre EÚ a NATO.

Napriek tomu si Európa vyberá svoju daň v podobe únavy

Najlepší príklad možno nájsť v Nemecku, ktoré prežilo energetickú tieseň spôsobenú vojnou a prijalo milión ukrajinských utečencov, pričom postupne zvyšuje svoju pomoc Ukrajine. Podobne ako v prípade pandémie, aj tu vyvoláva frustráciu dlhý oblúk krízy: vysoké ceny energií, recesia, obavy z deindustrializácie a nefunkčná vládna koalícia spôsobili malátnosť, z ktorej profitovala krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko.

Podľa prieskumov je AfD druhou najsilnejšou stranou v Nemecku. Chce vystúpiť z NATO a zastaviť podporu Ukrajine, ale popularita strany nevyplýva z jej proruských názorov. AfD využíva všeobecnú nespokojnosť na to, aby sa jej kritika atlantistickej zahraničnej politiky Nemecka zdala viac mainstreamová.

Čím dlhšie bude vojna pokračovať, tým viac sa môže Európanom zdať, že je neriešiteľná a nákladná, že je skôr nástrojom moci USA než kľúčovým európskym záujmom. Keďže podpora vojny je v Európe pozíciou status quo, podnikaví politici by sa mohli sústrediť na domáci front a obviňovať elity v hlavných mestách a Bruseli, že sa viac starajú o Ukrajinu ako o vlastné obyvateľstvo.

Divokou kartou vo vojne sú Spojené štáty

Trumpov návrat by bol pre Ukrajinu pravdepodobne katastrofou. Trump ako prezident považoval Ukrajinu za prívesok svojej predvolebnej kampane a snažil sa silou mocou donútiť Zelenského, aby poškodil povesť Bidena, v tom čase Trumpovho hlavného rivala. Podľa denníka “The New York Times” Trump v roku 2018 niekoľkokrát súkromne navrhol vystúpenie Spojených štátov z NATO v prítomnosti vysokých predstaviteľov administratívy. Túto myšlienku však nikdy nedotiahol do konca. Ak však súdime podľa jeho rétoriky počas predvolebnej kampane, zdá sa, že v prípade návratu do Bieleho domu je odhodlaný ísť v porušovaní zavedených noriem a tradícií ešte ďalej.

Bez podpory Západu by Ukrajina čelila výzve viesť vojnu, ak by sa západný materiál stal buď drahším, menej dostupným, alebo oboje.

Ukrajinskí vojaci venovali veľa času výcviku na západnom vybavení. Ukrajinskí stratégovia mali obrovský úžitok z pomoci pri zameriavaní a zdieľaní spravodajských informácií, ktoré dostávali od Spojených štátov a iných krajín.

Ak by Európa alebo Spojené štáty (alebo obidve) odrezali Ukrajinu od sveta, znamenalo by to nevyčísliteľnú stratu vojenských schopností.

Vo Washingtone a v európskych hlavných mestách nemôže byť podpora pre Ukrajinu pevne daná., uzatvára Foreign Affairs.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Popovič: Srbsko bude mať z Ruska plyn za najvýhodnejšiu cenu v Európe. Na základe dohody s ruským kolegom usporiada výbor svoje ďalšie zasadnutie v Belehrade, a to čo najskôr, pravdepodobne na jar tohto roka, uzavrel Popovič.