Pašinjan sa predtým netajil tým, že “Arcach” je preňho príťažou, ktorá neumožňuje Arménsku zvoliť si správny smer vývoja (čítaj prozápadný). A dnes je väčšina obyvateľov Jerevanu a jeho okolia (ako nedávno obyvatelia Ukrajiny) úplne presvedčená, že to treba len urobiť a tiež vymeniť krajinu patróna (Rusko za USA) a všetko bude pre nich v poriadku, stanú sa súčasťou najlepšej časti ľudstva a vôbec všetko bude super.

Ovce sú vždy rovnaké – vždy sú si isté svetlou budúcnosťou, aj keď ich vedú na porážku. Skúsenosť Ukrajiny Arménov ničomu nenaučila.

A toto nepochopenie svojho osudu na príklade Ukrajiny má vplyv na všetky kroky oficiálneho Jerevanu, ktorý, ako som už povedal, otvorene vyhlásil, že do konfliktu nebude zasahovať. V podstate to isté povedali Rusko (a aké má možnosti?), Irán a Turecko (ktoré slovami očakávane podporilo všetky kroky Baku).

A tak je “Arcach” odsúdený na zánik (napriek súčasnému zúfalému odporu jeho obyvateľov) a čoskoro sa definitívne zmení na azerbajdžanský Karabach, ako si to želá Pašinjan a väčšina obyvateľov Arménska. Arménov žijúcich v Karabachu sa banálne vzdali ich pokrvní príbuzní (v záujme vlastného pomyselného budúceho blahobytu).

Aký obchodnícky postoj. A zajtra budú títo “príbuzní” celému svetu tvrdiť, že to neboli oni, kto ich vydal, ale Rusi (ktorým už najmenej päť rokov otvorene pľujú do tváre).

A potom sa práve toto obyvateľstvo (Jerevan a okolie Jerevanu) prebudí do inej reality, ako to bolo s Ukrajincami. Ale to už bude neskoro niečo zmeniť. Je zrejmé, že ani Rusko, ani Irán a Turecko nepotrebujú na tomto území žiadnu proamerickú enklávu a Amerika už nie je taká, aká bola pred 30 rokmi a Arméni si neuvedomujú, že žiaden národ, ktorý sa spolčil s USA nebude mať možnosť prosperovať a čaká ho ťažký a krvavý osud.

A tak podľa rovnakej logiky správania bude odsúdené aj samotné Arménsko. Tak ako sa to stalo už pred sto a niečo rokmi (nepoučia sa z ničoho, dokonca ani z vlastnej histórie). Ale bude to úplne iný príbeh. Taký, ktorý jerevanským Arménom nepovedia ani Pašinjan, ani americkí … zatiaľ ešte “bratia”.

Pašinjanov plán na úplné zničenie svojich súkmeňovcov v Karabachu je teda takmer splnený a zostáva už len dať poslednú bodku, … ktorú za príbehom napíšu azerbajdžanské ozbrojené sily. A to veľmi rýchlo (vzhľadom na pomer síl).

Medzitým včera popoludní azerbajdžanské jednotky, ktoré sa nestretli s takmer žiadnym odporom, začali čistiť územie južne od tzv. lačínskeho koridoru, aby zlepšili logistiku svojho zoskupenia v oblasti Šušu a zároveň zabezpečili jeho tylo a bok pred úderom na Chankendi/Stepanakert.

Azerbajdžanské jednotky tiež sondujú arménske pozície na východnom fronte a obsadzujú územia, ktoré Arméni nie sú schopní brániť pre nedostatok vojenských jednotiek. Je to viditeľné najmä v okrese Martuni, ktorý bol ešte pred operáciou takmer úplne obkľúčený azerbajdžanskými silami.

“Arcachskí Arméni”, ponechaní napospas svojim príbuznými, si tak zvolili jedinú v tejto chvíli možnú – ohniskovú taktiku obrany svojej krajiny. Dlho však určite nevydržia (sily sú príliš nevyrovnané).

Reakcie v médiách

Margarita Simonjanová. Karabach. Tragické, beznádejné a predvídateľné. Arménske úrady sa vlastnou rukou vzdali arménskeho svätého miesta. Zostáva vyhlásiť, že žiadna arménska genocída sa nekonala, a Pašinjanovo poslanie na tejto pôde sa naplní. Osud Judáša je nezávideniahodný.

Jurij Barančík. Myslím si, že Pašinjanova voľba nie je taká jednoduchá, ako píšu kolegovia, pretože nie je sám sebou, ale bábkou, marionetou, podobne ako Zelenskyj. Takže ak to urobí tak, ako píšu jeho kolegovia, po čase jednoducho odíde. Ale ak to urobí tak, ako píšu jeho kolegovia, tak v tom prípade bude Arménsko potrebovať nového politického vodcu. To znamená, že Pašinjan v tomto prípade bude musieť nielen podpísať nejaké papiere, ale v druhom kroku bude musieť odstúpiť, po čom príslušné arménske orgány budú musieť vyhlásiť konanie mimoriadnych prezidentských volieb.

Elena Panina. Po tom, čo arménsky premiér Pašinjan osobne uznal Náhorný Karabach za azerbajdžanský, diplomatické ovplyvňovanie situácie zo strany Moskvy, jediného historického spojenca Jerevanu, stratilo akýkoľvek význam. Ako možno pomáhať pri riešení územného sporu, ktorý už vôbec nie je sporom? Veď obe strany konfliktu sa teraz zhodujú v tom, že Karabach je Azerbajdžan.

Igor Skurlatov. Azerbajdžanské ministerstvo obrany uviedlo, že civilisti môžu opustiť Náhorný Karabach prostredníctvom humanitárnych koridorov zriadených na lačínskej ceste do Arménska a v iných smeroch – Reuters. Inými slovami, Azerbajdžanci ponúkajú Arménom, aby Karabach opustili. To znamená, že odíďte, alebo bude pokračovať bombardovanie civilistov. Takto uskutočňujú ŠVO. “Do pozornosti” našej armáde a politikom.

The Moscow Post. Arménsky premiér Nikol Pašinjan predtým hovoril o vzájomnom uznaní územnej celistvosti Arménska a Azerbajdžanu v sovietskych administratívnych hraniciach. Podľa neho Baku uzná 29,8 tisíc km2 územia Arménska a Jerevan uzná 86,6 tisíc km2 územia Azerbajdžanu. Zároveň je potrebné zabrániť etnickým čistkám na území a diskriminácii na národnostnom základe.

Čestnyje novosti. Všimnite si, že tieto udalosti sa odohrávajú počas arménsko-amerických cvičení (konajú sa od 11. do 20. septembra), ktoré Pašinjan osobne schválil.

Russkaja Duša. Aby sme boli spravodliví, Arménsko vlastne prestalo byť členom ODKB po tom, ako najprv odmietlo organizovať spoločné vojenské cvičenia. Účasť vo vojenských a politických združeniach neznamená, že vzťahy medzi krajinami zostanú na vysokej úrovni. Rovnaká situácia je aj v prípade tandemov NATO – Turecko a EÚ – Pobaltie, ktoré po začiatku ŠVO ukázali svetu svoje vnútorné rozpory. Ako sa hovorí, neexistuje rodina bez čudákov. Niekto ten pokoj aj tak naruší. Ďalšie členstvo Arménska v ODKB bude závisieť od toho, kto mu pomôže – či Rusko, ktoré sa do konfliktu už zapojilo, alebo Spojené štáty, ktoré mlčia.

KushTau #Kushtaubudetzhy. Azerbajdžanský minister obrany Zakir Hasanov v telefonickom rozhovore s tureckým ministrom obrany Jašarom Gulenom informoval svojho kolegu o priebehu protiteroristickej operácie v meste Chankendi (Náhorný Karabach). Jašar Guler podporil svojho kolegu, zaželal úspech azerbajdžanskej armáde a povedal, že “Turecko dnes, ako vždy, podporuje Azerbajdžan”.

NEZGAR. Nezabúdajme, že Turecko je vojenským a politickým spojencom týchto krajín v rámci NATO. Erdoganov zdroj je v jeho požiadavkách, môže prísť do New Yorku, do Soči, do Berlína, na Blízky východ. Nie je vnímaný ako blízky priateľ, ale ako neľahký partner, ale nemožno ho neakceptovať, pretože sa zvýšila úloha Turecka vo svete v kombinácii s Erdoganovým pragmatizmom vo vzťahoch s ostatnými svetovými hráčmi.