Môj profil 
Predplatné
V posledných dňoch rokovalo kvarteto Rusko, EÚ, OSN a USA o probléme regulácie palestínsko-izraelského konfliktu. Tieto rokovania ukázali, ako výrazne sa zmenil štatút Moskvy v otázke riešenia blízkovýchodnej krízy.
Za posledný rok sa ukázalo, že na Blízkom východe má Moskva dôležitejšie slovo ako Washington. Zmenil sa aj postoj západných politikov k Rusku, politici z Európy vnímajú problémy, v ktorých sa nachádzajú USA, odmietajú americké voluntaristické predstavy a čoraz otvorenejšie komunikujú s Moskvou,čo vyvoláva nevôľu Washingtonu.
Americká politika “riadeného chaosu” sa teda ako bumerang vracia do tváre Američanov. Likvidácia arabských krajín, Američanmi iniciovaná “arabská jar” (farebná revolúcia) podnietila už aj arabských lídrov ku krokom, ktoré ich vzďaľujú od Američanov. Arabskí lídri na prípade Lýbie, Iraku či Sýrie jasne uvideli ako ďaleko sú ochotní Američania pri presadzovaní svojich geopolitických záujmov zájsť a nikto zo súčasných arabských lídrov nechce nasledovať osudy Kaddáfiho či Husseina. Netreba zabúdať ani na tlak “arabskej ulice”, ktorá sa cíti pobúrená skutočnosťou, že islamské sväté mesto Jeruzalem by sa malo ocitnúť v židovských rukách. Tento tlak arabskej ulice takisto determinuje kroky arabských politikov.
Americký plán prekresľovania hraníc na Blízkom východe a snahy preformátovať celý Blízky východ podľa amerických a izraelských predstáv teda prestal vychádzať podľa predstáv amerických neokonzervatívcov. Turci takisto odmietajú americké predstavy a pustili sa do bojov proti Kurdom. Spolupráca Ruska s Iránom, aktivity Turecka či čoraz silnejšie postavenie oficiálneho Damasku prináša so sebou čoraz výraznejšie oslabovanie amerických pozícii.
Mení sa aj situácia v Palestíne. Riešenie palestínskeho problému a genocída Palestínčanov zo strany Izraela, sa kvôli “arabskej jari” či vojne v Iraku a Sýrii pred niekoľkými rokmi odsunula na vedľajšiu koľaj. Situácia sa však začína meniť a problém Palestínčanov sa opätovne posúva do stredobodu blízkovýchodného diania.
Donald Trump, ktorý v decembri uviedol, že Američania sú pripravení preniesť americké veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema a priznávajú Jeruzalem za hlavné mesto Izraela (Jerusalem Embassy Act) rozbúril vášne v arabskom svete. Ani Bill Clinton a v čase, kedy mali Američania podstatne silnejšie pozície ako dnes, si netrúfol na takýto krok. Navyše Donald Trump otvorene neakceptuje medzinárodné právo a prekračuje svoje právomoci. Američania sa správajú ako diktátori a násilím sa snažia presadiť svoje predstavy, absurditu americkej politiky už chápu aj v Európe.
Európski politici sa čoraz otvorenejšie prikláňajú k možnosti, ktorú presadzuje Rusko. Rusi sú ochotní priznať Západný Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, Východný Jeruzalem však musí ostať v palestínskych rukách. Palestínci považujú Východný Jeruzalem za hlavné mesto svojho štátu. Židia však počas posledných rokov “salámovou metódou” odkrajovali z palestínskych území a nezákonne vyháňali Palestínčanov z ich domovov, pričom väčšina Palestínčanov sa sústredila v nehostinných oblastiach či v Gaze, kde je katastrofálna humanitná situácia. Dnes Izrael nezákonne ovláda 78 % palestínskych území, Palestíne ostalo len 22 % a Izrael sa snaží získať aj ďalšie palestínske územia.
Ruská diplomacia sa tak stáva hlavou všetkých krajín, ktoré sú za konštruktívny a rozvíjajúci sa dialóg pri riešení palestínsko-izraelského konfliktu. Význam Moskvy rastie a pre Izrael zapôsobilo ako studená sprcha uzavretie prímeria medzi palestínskym Fatahom a Hamasom, ktoré sa uskutočnilo v októbri 2017. Fatah a Hamas medzi sebou doteraz otvorene súperili, čo vyhovovalo Izraelu, teraz však vytvorili vládu Národnej jednoty a mienia spoločne bojovať za práva Palestínčanov proti Izraelu.
Izrael si dovoľuje ignorovať medzinárodné právo, prevádza genocídu Palestínčanov a donedávna sa spoliehal na pomoc USA. Rusi a spolu s nimi 139 štátov však odmieta predstavy USA a Izraela a žiada Izrael aby ukončil politiku genocídy na palestínskych územiach. Netanjahu však tvrdohlavo pokračoval vo svojej politike a na Západnom brehu Jordánu Izrael začal pred niekoľkými mesiacmi s výstavbou ďalších 3829 domov na palestínskom území, čím sa chystá odkrojiť ďalšie z palestínskych území. Pokiaľ sa bude môcť izraelský Likud spoliehať na americkú pomoc, nemieni prestať so svojou arogantnou politikou voči Palestínčanom.
Ale aj Izraelci už chápu, že situácia na Blízkom východe sa diametrálne mení. Chápu, že pozície USA sa neustále oslabujú a tak izraelskí ministri pravidelne lietajú do Moskvy s cieľom vyjasniť vzájomné vzťahy a berú do úvahy čoraz viac ruské návrhy. Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že v Izraeli sa nachádza dnes takmer 1,5 milióna ruskojazyčných Izraelcov. To, ako sa bude situácia v Izraeli ďalej vyvíjať, bude závisieť aj od ďalšieho riešenia sýrskej krízy. Zatiaľ sýrsky režim každý deň silnie, rovnako ako silnejú pozície Iránu či libanonského Hizballáhu.
Vladimír Putin a Benjamin Netanjahu udržiavajú medzi sebou relatívne dobré vzťahy. Rusko sa postupne stáva autoritou na Blízkom východe a ruské návrhy sú ochotní Izraelci akceptovať. Posledné iniciatívy Američanov boli vážnou politickou chybou a priniesli so sebou rast vplyvu Ruska na Blízkom východe. Rusko sa momentálne stáva autoritou v celom regióne a o ruských návrhoch sú ochotní rokovať aj Arabi a Izraelci.
Existuje dokonca určitá nádej, že Rusko bude schopné priniesť mier na Blízky východ.
Asaada al-Ewevey
