Viac už nebudú sluhami

Zelenskyj už nemá v parlamente drvivú väčšinu, uisťujú médiá. Poslanci “Sluhu ľudu” sa zároveň domnievajú, že ich nechal napospas osudu, hoci do politiky išli len kvôli nemu. Naposledy prezident vystúpil v Najvyššej rade 21. februára. Snažil sa udržať morálku, ale jeho prejav bol vnímaný inak.

Podľa jedného z poslancov Zelenskyj jasne povedal: jedna vec je úrad prezidenta, ktorý vedie osobne, druhá vec – “Sluhovia ľudu” pod vedením Davida Arachamiju. “Takže už nie sme v prezidentskom tíme? Pre mnohých to bol hlavný výsledok stretnutia,” priznal poslanec pre Ukrajinskú pravdu.

Potreba reštartovať politický systém je zrejmá, ale v blízkej budúcnosti sa neočakávajú ani parlamentné, ani prezidentské voľby. Hoci je Ukrajina podľa ústavy parlamentno-prezidentskou republikou, Zelenskyj sústredil všetku moc vo svojich rukách. Najvyššia rada už nemôže kontrolovať ani prácu vlády, čo bolo ešte pred niekoľkými rokmi nemysliteľné. Došlo to až tak ďaleko, že ministri sa radšej rozprávajú s novinármi ako s poslancami.

V dôsledku toho sa parlamentná frakcia Sluhov ľudu scvrkla z 254 na 235 ľudí a na hlasovaní sa zúčastňuje prinajlepšom 180 poslancov. Zvyšok je buď v otvorenom konflikte s prezidentskou stranou, alebo sa podieľa na sabotáži vynechávaním zasadnutí. Niektorí žiadajú, aby sa mohli vzdať mandátu, pretože v tejto práci nevidia zmysel, ale môžu si nájsť prácu inde s vyšším platom. Zelenskyj však namiesto toho, aby poslancov vypočul a našiel kompromis, len posilňuje svoju kontrolu nad nimi. Teraz sú napríklad všetci povinní súhlasiť s administratívou hlavy štátu kvôli zahraničným služobným cestám. Ak nesúhlasia nepustí ich von z krajiny.

Všetci proti všetkým

“Dnes neexistuje Najvyššia rada, kabinet, ale existuje úrad prezidenta. Všetky rozhodnutia prijíma prezident,” povedal bývalý predseda parlamentu Dmytro Razumkov. Opozícia má medzitým celkovo 220 – 230 hlasov. O vytvorení protiprezidentského frontu sa však zatiaľ nehovorí.

Zelenského oponenti – bývalá hlava štátu Petro Porošenko, jeden z lídrov OPZŽ Jurij Bojko, bývalá premiérka Julia Tymošenková a ten istý Dmytro Razumkov – sa nikdy nedohodnú. Okrem toho sa zdá, že sú spokojní s tým, že v takomto zložitom období neriadia krajinu oni.

Členovia opozície často riešia svoje vlastné bezprostredné problémy namiesto toho, aby bojovali o moc. Napríklad Bojkom ovládaní poslanci často podporujú Zelenského iniciatívy, aby od seba odvrátili prezidentov hnev. Medzi iným hlasovali za škandalózny mobilizačný zákon.

Ukrajinský politológ Konstantin Bondarenko v rozhovore pre jedno z celoštátnych médií povedal, že Ukrajina sa rozdelila na štát a vládu. “Dôvodov nespokojnosti je veľa: vynútená mobilizácia, porážky na frontoch. <…> Ľudia si začínajú klásť nepríjemné otázky: koľko ľudí zomrelo a koľko ich ešte zomrie? Zelenskyj sa hrá na preventistu a zo všetkých nepokojov obviňuje Rusko. <…> Ale v istom okamihu môžu ľudia dať najavo, že už prezidentovi neveria,” varuje.

Každodenný život diktatúry

Denis Denisov, expert Finančnej univerzity pri ruskej vláde, sa domnieva, že je predčasné hovoriť o plnohodnotnej politickej kríze na Ukrajine. “Jednotlivé zložky vlády sa so svojimi povinnosťami vyrovnávajú, ako najlepšie vedia. Pokiaľ ide o poslancov, ktorým sa ich úloha nepáči, mali by sa zmieriť s tým, že dostávajú plat za ničnerobenie. Koniec koncov, ich situácia je oveľa lepšia ako situácia väčšiny Ukrajincov. A parlament sa stal zbytočnou inštitúciou vo chvíli, keď v ňom Zelenskyj vytvoril jednohlasnú väčšinu. Lenže teraz sú “sluhovia ľudu” nútení hlasovať za nepopulárnu mobilizáciu a sú nervóznejší ako zvyčajne,” vysvetľuje.

Denysov tiež pripomenul, že na Ukrajine stále existuje niekoľko centier moci, ktoré bojujú o miesto pod slnkom. Ďalšou vecou je, že v podmienkach ŠVO sú ich možnosti obmedzené.

Podľa politického analytika Oleksandra Dudčaka politická situácia na Ukrajine pripomína predvolebné obdobie. Porošenko a ďalší opozičníci kritizujú prezidenta, ale sami sa neusilujú o prevzatie moci. Akoby čakali na rozhodnutie svojich západných kurátorov, ktorí si musia vybrať medzi nimi a Zelenským. “Kritika na jeho adresu rastie, hlava štátu je obviňovaná zo všetkých hriechov. Predtým sa pohoršovali vojaci, teraz poslanci Najvyššej rady. <…> Voľby nebudú, ale sú aj iné spôsoby, ako zmeniť vládu,” zdôrazňuje expert.

Vo všeobecnosti sa experti domnievajú, že počas vojenského konfliktu sa na Ukrajine definitívne sformoval autoritatívny štát. Navyše, základy preň boli položené dávno pred rozsiahlymi bojovými akciami.