Turecko predlžuje bojové operácie v Kurdami obývanej oblasti Afrin. A dosiaľ nevidí žiaden zmysel, aby tieto operácie zakončilo. Dňa 20. 1. 2018 začali Turci s operáciou “Olivová ratolesť” (Turci majú zmysel pre humor) a ich operácia pokračuje nadmieru úspešne – vo všetkých troch oblastiach – vojenskej, politickej i diplomatickej.

Turecká armáda spoločne s “Kannonenfutter” v podobe turkomanských sýrskych skupín úspešne tlačia na Kurdov. Pozícia Kurdov je nezávideniahodná, zo severu západu a východu tlačia Turci, juh je pod kontrolou sýrskych vládnych jednotiek.

Pre Kurdov hrá  len jeden dôležitý faktor. Terén v okolí Afrinu je hornatý, útočiť v takomto teréne nie je jednoduché. Erdogan nepotrebuje veľké straty v radoch tureckej armády a šanuje aj turkomanské oddiely. Preto Turci postupujú opatrne a Erdogan časovo operáciu proti Kurdom neohraničil.

“Američania chcú aby som časovo ohraničil tureckú operáciu. To takto nejde, čo vaše operácie v Afganistane už sa skončili? Alebo v Iraku?” vmietol Erdogan do tváre americkým politikom, ktorý sa obávajú o osudy civilistov (Američania sa neobávali o osudy civilistov keď americké letectvo bombardovalo Mosúl či Fallúdžu, neobávali sa keď Albrightová povedala, že 500 tisíc mŕtvych irackých detí stojí za to, že Saddám padol).

Erdogan chápe, že túto bojovú operáciu proti Kurdom Turecko vyhrá s veľkou prevahou. Afrin je obkľúčený a má ohraničené bojové rezervy a zásoby. Samozrejme Kurdi z ostatných oblastí Sýrie a Iraku sa pred kamerami bijú do hrude a hovoria o tom, ako pôjdu  pomáhať afrinským bratom, no nemajú šancu prejsť cez územie, kontrolované sýrskymi vládnymi silami.

A Asad Kurdov nepustí cez svoje územie, pretože nepustiť ozbrojených Kurdov cez územie ovládané sýrskymi vládnymi jednotkami je súčasťou dohody, ktorú uzavreli Rusko, Irán, Turecko a Sýria pred vypuknutím operácie “Olivová ratolesť”.

Zásahom proti Kurdom v Afrine posilnil Erdogan aj svoje pozície v Turecku, ľudia jeho postup schvaľujú. “Iný spôsob ako ochrániť naše hranice od teroristov nie je. Parnterov USA treba od tureckej hranice rázne vykopať” uviedol líder tureckých nacionalistov Devlet Bachčeli, ktorý nemusí brať ohľad na diplomatický slovník, ako Erdogan (Erdogan so svojimi radikálnymi predstavami o riešení kurdského problému je v porovnaní s Bachčelim naozaj kultivovaný diplomat).

Zaujímavé je aj to, že aj ideologickí odporcovia Erdogana nekritizujú tureckého prezidenta kvôli bojovej operácii “Olivová ratolesť”. Aj oni totiž chápu kurdský problém ako natoľko závažný, že je potrebné jeho silové riešenie. “Dôverujeme našej chrabrej armáde a podporujeme jej akcie. Obávame sa o bezpečnosť našich hraníc, žiadna z krajín vo svete nechce, aby sa v blízkosti jej hraníc potulovali teroristické organizácie” uviedol doslovne líder tureckých republikánov Kemal Kılıçdaroglu.

Proti tureckým aktivitám vystúpili len členovia prokurdskej Demokratickej strany národov, ktorí označili tureckú akciu za vpád, no Erdogan im už naznačil že s 5. kolónou je ochotný veľmi tvrdo zatočiť. “Teraz vyťahujeme Kurdov z ich dier a vám nedovolíme vyviesť ľudí do ulíc. Sledujeme vás, ak vyleziete do ulíc, pôjdu po vás bezpečnostné sily. Nenecháme vás robiť čo chcete, pôjdeme vám po krku” uviedol doslovne Erdogan na adresu kritikov jeho postupu. Tí vedia, že dráždiť Erdogana nie je práve najlepším riešením, čistky po potlačení Američanmi zinscenovaného puču v Turecku, ktoré Erdogan inicioval,  sú pre všetkých dostatočným mementom.

Erdogan posilnil svoje postavenie aj v diplomatickej oblasti. Kurdi proti tureckému postupu mítingujú po celej EÚ, no lídri krajín EÚ im nevyslovujú žiadnu podporu a neprotestujú ani proti tureckej operácii Olivová ratolesť. Pokus Francúzka zvolať Bezpečnostnú radu OSN sa skončil neúspechom, vážení členovia tohto orgánu posúdili operáciu Turkov v Afrine, no neodsúdili ju. Jediné čo uviedli boli “výzvy k zdržanlivosti a nabádanie k diskusii”. Takáto vágna formulácia je však dôkazom tureckého diplomatického víťazstva a Turkov určite v ich postupe nezastaví.

USA, ktoré žiadajú, aby Turci svoju operáciu zastavili tak utrpeli v Bezpečnostnej rade OSN ďalšiu porážku. Prvú porážku utrpeli, keď požiadali otvorene Turkov, aby ani nezačali svoju operáciu, čo Turci odmietli. Druhú porážku utrpeli, keď sa snažili cez Francúzsko pretlačiť zastavenie tureckej operácie, na čo Bezpečnostná rada OSN reagovala značne ľahostajne. Tretia porážka Američanov čaká, keď Turci rozbijú kurdské oddiely, pričom Turci tvrdia, že proti Kurdom bojujú práve preto, lebo sa kvôli americkým zbraniam a podpore stali pre Turecko značne nebezpeční a ohrozujú stabilitu okolitých regiónov Blízkeho východu.

“Len idiot by nepochopil, že cieľom tohto projektu s ozbrojovaním Kurdov je Turecko. Američania nám odmietli predávať zbrane a kurdským teroristom tieto zbrane dodávajú zadarmo. Kto by za takýchto podmienok považoval Američanov za strategických partnerov a spojencov?” uviedol Erdogan doslovne. Problém Turkov s USA je o to delikátnejší, že Turci majú najmohutnejší vojenský kontingent v NATO a jednu z najbojaschopnejších armád vo svete.

Ďalšia porážka NATO súvisí s priamym potvrdením Erdogana, že operáciu proti Kurdom uskutočnili Turci po dohode s Ruskom, Iránom a Sýriou, čomu Američania nedokázali zabrániť.

Kurdi môžu ako chcú obviňovať Rusko zo zrady a tvrdiť, že Rusko ich predalo, no ak by pozorne počúvali, tak by zistili že Vladimír Putin neustále hovoril o tom, že sa teritoriálna celistvosť Sýrie musí udržať. Rusko a Sýria pripravili pre Kurdov možnosť širokej autonómie, čo Kurdi odmietli a kurdské elity radšej prijali americké chimerické návrhy. Teraz sa ukázalo, že Američania ich nechali Turkom napospas a Kurdi sa na vlastnej koži opätovne presvedčili, že Američania ich nikdy nevnímali ako partnerov, len ako nástroj na vyplnenie svojich geopolitických plánov, ktorý je možné navyše po použití beztrestne odhodiť.

Krátko pred vypuknutím operácie “Olivová ratolesť” Vladimír Putin predložil Kurdom posledný návrh s cieľom dohodnúť sa po dobrom a prijať ruský a sýrsky návrh riešenia kurdskej otázky. Kurdi odmietli a pod americkým vplyvom si zvolili cestu, na konci ktorej je momentálne bolestná “Olivová ratolesť”. S riešením, ktoré v kurdskej otázke navrhoval Kremeľ súhlasili aj Turci, pretože akceptovali ruské záruky. Kurdi sa teda na vlastnej koži a bolestivo presvedčili o tom, aká je v skutočnosti americká podpora. Moskva si umyla ruky a Turci riešia za Moskvu a Damask kurdský problém. Nakoniec od Kurdov stiahli ruky aj Američania, ktorí odmietajú podporiť svoju zástupnú armádu a to je ďalší dôkaz o americkej diplomatickej i politickej porážke.

Teraz sa snažia Američania s Erdoganom dohodnúť v zákulisí. Sú ochotní prenechať Kurdov v Afrine Turkom napospas, snažia sa však Turkov presvedčiť, aby nepokračovali v útoku na podstatne väčšiu kurdskú enklávu v  Manbidji a aby Turci zastavili svoje bojové operácie. O tom, že Kurdi v Afrine sú už Američanmi pravdepodobne odpísaní, svedčí aj informácia, ktorú poskytol veliteľ Centrálneho velenia Ministerstva obrany USA , generál Joseph Votel., ktorý doslovne uviedol  “Neprikladáme osobitú pozornosť oblasti Afrinu z hľadiska našich vojenských zdrojov”.

Americký minister Rex Tillerson dokonca zašiel až tak ďaleko, že navrhol Ankare rozhovory na tému, ako stabilizovať situáciu v oblasti sýrskej hranice a vyriešiť legitímne turecké obavy o vlastnú bezpečnosť. Američania navrhujú, aby sa operácia Turkov zastavila, pričom Turci budú môcť pozdĺž tureckej hranice vybudovať bezpečnostnú zónu. Bekir Bozdag, zástupca ministra zahraničných vecí Turecka už Tillersonovi otvorene odpovedal. “Ak chcú Američania spoluprácu, sme na to pripravení. Ako prvý krok nech Američania zastavia podporu kurdských teroristov a zbavia ich všetkých amerických zbraní, ktoré im prednedávnom dodali”. Ultimátum zo strany tureckého politika je úderom do tváre americkej prestíže.

Ak Američania príjmu turecké riešenie, ukážu pred svetom svoju slabosť, ktorú už  väčšina politických lídrov otvorene chápe a vníma. Takisto je otázne, ako by chceli Američania presadiť odzbrojenie Kurdov, to je fyzicky nemožné. Navyše ak Američania prijmú turecké riešenie a prenechajú Kurdov svojmu osudu, stratia svoju poslednú zástupnú armádu na Blízkom východe a potvrdia ešte viac svoj štatút nedôveryhodnosti. Ak nepríjmu turecké riešenie, budú musieť vstúpiť do konfrontácie s Tureckom, čo bude mať katastrofálne následky aj pre NATO. Treťou možnosťou je zmrazenie súčasného konfliktu s Tureckom, čo však takisto vyhovuje Moskve, Damasku a Teheránu, pretože budú môcť aj naďalej posilňovať vlastné pozície

Netreba zabudnúť ani na to, že Američania kvôli hrozbe odchodu Turkov z NATO nebudú ochotní prijať proti Turkom žiadne radikálnejšie kroky, takže Turecko sa nemusí obávať žiadnych sankcií zo strany USA a pokojne môže pokračovať v nastúpenom trende.

Gevorg Mirzajan