Damask 4. augusta 2019 (HSP/svpressa.ru/Foto:SITA/AP/Syrian Civil Defense White Helmets)

V posledných dňoch začali turecké jednotky opúšťať svoje bojové postavenie na juhu provincie Idlib, v tejto sýrskej provincii sú sústredené proamerické protiasadovské skupiny, rozbité zvyšky proamerických skupín sa zelenými autobusmi stiahli svojho času do Idlibu z celej Sýrie

Turci opúšťajú „horúce oblasti“, kde čoraz častejšie prichádzalo k útokom aj na tureckých príslušníkov ozbrojených síl. Do oblasti južného Idlibu sa naopak vo veľkom množstve presúvajú sýrske vojenské jednotky, vrátane skúsených Tigrov, výsadkárov či príslušníkov 4. tankovej divízie.

Sporadické boje v Idlibe sa začali už dávnejšie, Sýrčania však výraznejšie úspechy nedosiahli. Ruské letectvo v posledných dňoch zvýšilo intenzitu náletov na pozície protiasadovských skupín a prvé výsledky sa začali takmer okamžite prejavovať v razantnejšom postupe sýrskych vládnych síl. V provincii Hama Rusi a Sýrčania zlomili bojovú moc protiasadovských skupín, ktoré sa pokúšali aktivizovať na hraniciach Idlibu a Hamy.

Turci, ktorí boli dislokovaní na frontovej línii, oddeľujúcej protiasadovské skupiny od sýrskych vládnych vojsk, postupne svoje posty opúšťajú, čo svedčí len o jednom – diplomacia existujúce problémy nevyriešila a pravdepodobne sa opäť priblížila fáza, kedy sa budú problémy na severozápade Sýrie riešiť vojenskou cestou.

Svojho času Ankara zmrazila konflikt v Idlibe, pretože sa pokúšala získať čas v rokovaniach s Moskvou. Tento čas chcela Ankara využiť na presadenie tureckých predstáv ohľadne Konštitučného výboru, organizácie, ktorá mala byť zložená z predstaviteľov Damasku a protiasadovskej opozície. Spoločný výbor mal pripravovať novú ústavu Sýrskej arabskej republiky. Názory Moskvy a Ankary sa v mnohých bodoch značne odlišovali, napríklad niektoré skupiny, ktoré sa do Konštitučného výboru snažili pretlačiť Turci, považuje Damask i Moskva za neprijateľné, pretože ich zaradili na listinu teroristických organizácii.

Rusi a Turci sa dohodli už takmer pred rokom v Soči na tom, ako sa bude situácia v Idlibe vyvíjať. Turci dostali čas, v ktorom mohli presadiť veľkú časť svojich predstáv, ukázalo sa však, že teroristické skupiny Turkov príliš neakceptujú. Pred Damaskom ostávajú dve hlavné úlohy – oslobodiť Idlib a oslabiť Kurdov. Pred ofenzívou proti Kurdom, ktorí sú pod ochranou USA, však s určitosťou musia sýrske vládne jednotky vyčistiť Idlib, pretože ofenzíva na územiach východne od Eufratu nie je možná v prípade, keď by sa na západe nachádzala silná enkláva proamerických teroristov v Idlibe.

Erdoganovi už nezostáva na riešenie situácie v Idlibe dostatok času. Má niekoľko možností – ostať na mieste, čo je riešenie nevýhodné pre tureckých vojakov, pretože na horúcej frontovej línii v Idlibe rastú ich straty, stiahnuť sa, alebo sa pokúsiť vyjednať v Moskve ďalší čas. Erdogan sa evidentne rozhodol, že turecké vojská sa sťahujú. Podľa ruského vojenského experta Alexeja Leonkova je odchod Turkov dôkazom, že sa približuje rozhodujúca fáza v riešení idlibského problému a čoskoro sa môžeme stať svedkami nových širšie koncipovaných bojov v Idlibe, ktoré povedú k oslobodeniu provincie.

Alexej Leonkov upozornil aj na skutočnosť, že mnohé skupiny, ktoré cítia podporu USA skonsolidovali opäť svoje sily a sú dostatočne pripravení na onfrontáciu so Sýrčanmi i Turkami, ktorých považujú za ich kontakty s Rusmi za zradcov. Tieto skupiny si robia v Idlibe čo chcú, (samozrejme v intenciách záujmov USA). Ak však sýrske vládne jednotky teroristov v Idlibe neporazia, môžu zabudnúť na ofenzívu proti Kurdom. Tí zatiaľ rabujú sýrske ropné a plynové polia a cez Irak sa sýrska ropa a plyn objavuje (ako iracká) na medzinárodných trhoch. Za získané financie si Kurdi kupujú zbrane a pokračujú s americkou podporou vo vytváraní projektu „slobodného Kurdistanu“.

Alexej Leonkov uviedol, že Rusko a Turecko dospeli k dohode ohľadne Idlibu. Vzťahy medzi oboma krajinami sú pre Moskvu a Ankaru výhodné, Turci získali S-400, čo im umožňuje kryť svoju novú ťažbu ropy v blízkosti Cypru na dne Stredozemného mora. Žiadne cudzie lietadlá nebudú proti tureckým spoločnostiam útočiť, keď vedia, že ťažbu kryjú systémy S-400 a turecké letectvo. Turci si tak vykompenzujú časť finančných strát (ešte pred vstupom Ruska do sýrskej kampane Turci a nie Kurdi predávali kradnutú sýrsku ropu).

Rusko-turecké vzťahy sa postupne čoraz viac upevňujú, Turci rozkladajú jednotu NATO, Turci finančne podporujú projekt Turkish Stream, (ktorý podobne ako Nord Stream-2 je neprijateľný pre Američanov, pretože sa Európa vymaňuje spod americkej závislosti), Turci a Rusi rozširujú svoju ekonomickú spoluprácu a dokonca v rámci BRICS sa Turci nestavajú ani negatívne k bilaterálnym finančným operáciam bez účasti USD a v národných menách, čo je takisto pre Američanov nepríjemným signálom.

To, že Turci opúšťajú Idlib podľa Leonkova svedčí o tom, že Idlib prestal hrať pre Turkov dôležitú úlohu, aj preto bude nakoniec závisieť od sýrskych vládnych jednotiek ako situáciu v Idlibe vyriešia.