Vo svete, ktorému vládne postpravda a jej samozvaní lokaji, je kľúčové pomenovať to, čo sa nedá kúpiť, vymeniť ani zničiť.

Dekrét o Roku rodiny v Rusku bol vydaný vlani v novembri. A o tri týždne neskôr, akoby v reakcii, ale v skutočnosti, samozrejme, sotva, Vatikán prichádza s nasledujúcou iniciatívou: katolícki kňazi sú vyzvaní – zatiaľ len vyzvaní – udeľovať cirkevné požehnanie párom rovnakého pohlavia (bežný názov pre akékoľvek zloženie takejto ľudskej dvojice). Áno, objasňuje Svätá stolica, nejde o svadbu, či skôr nie celkom o svadbu, ale na druhej strane “sme za začlenenie všetkých do lona Cirkvi”.

To, čo sa stalo s odstupom štyroch týždňov, je najúplnejšou možnou ilustráciou slovného spojenia “stret civilizácií”.

Vidíme porážku tých, ktorí mlčky sledujú, ako sa známy svet vzťahov a spoločenských konštrukcií rúti do priepasti, rovnako ako si uvedomujeme, že nebyť zákonného zákazu hnutia LGBT (v Rusku je LGBT hnutie zakázané – pozn. red.) a bezostyšnej propagandy na mediálnych platformách, za peniaze alebo v záujme, všetkého toho, čo vedie k deštrukcii úcty k základným hodnotám našej spoločnosti, mohli by sme sa pomerne rýchlo ocitnúť v podobnom systéme morálnych súradníc.

Víťazný liberalizmus západného typu, ktorému sa nekladú žiadne prekážky, viedol k tomu, že nielen telo sa stalo predmetom spotreby, ale aj city, nielen celkom prirodzená túžba milovať a byť spolu s tým, koho milujete a kto miluje vás, sú dnes už len tovarom vo veľkom, veľkom supermarkete, kde sa predávajú emócie. A samotná fyziológia oboch pohlaví sa stala obchodným artiklom.

Keď človek podľahne hlúposti, propagande alebo momentálnemu rozmaru, môže si zmeniť pohlavie. A navyše, s pomocou justície (eufemizmus pre slovo “represívny aparát”) možno ľudí túto voľbu pod hrozbou trestu prinútiť, povedzme, “tolerovať”. To znamená byť tolerantný, ale proti svojej vôli.

Rozmar, alebo opojenie, alebo propaganda – ale výsledkom je, že všetko, čo predtým tvorilo západnú civilizáciu, ktorá bola na seba taká hrdá, sa teraz stalo odpadom.

Pred desiatimi rokmi, keď francúzsky prezident Hollande pretláčal v parlamente zákon, ktorý legalizoval manželstvá osôb rovnakého pohlavia, sa do odporu voči tomu zapojili státisíce ľudí, ktorí pochopili, ako sa všetky tieto hry na “toleranciu” a falošne chápanú “inklúziu” skončia.

Dnes správa z Vatikánu, ktorá láme základy civilizácie, prešla prakticky bez povšimnutia.

Títo hluční nespokojenci to pochopili správne. Hry agresívnej, životom urazenej, šťastím obklopenej menšiny viedli (tam, kde je otázka “Má svet zlyhať, alebo nemám piť čaj? – zodpovedaná: “svet nech ide do pekla, len nech ja môžem vždy piť čaj”) k odstráneniu všetkých obmedzení a limitov.

Tam, na rozkaz, ako na vojne, boli zrušené ženy, muži a, samozrejme, aj deti. Pretože deti (kedysi plod radosti mamy a otca, ich spoločné šťastie a v istom zmysle záruka nesmrteľnosti, pretože rodina bude pokračovať) sa stali aj predmetom spotreby. A ak sa deti zmenili na tovar, ktorý sa dá kúpiť v supermarkete globalistov, potom sa rodičovstvo stalo právom, ktoré si vymysleli propagátori tohto príbehu.

Ak sa propagátorom podarilo zviesť aj najvyšších prelátov Katolíckej cirkvi, ktorí – doslova – vymenili prvopočiatok (biblické dogmy) za “šošovicovú polievku” (pozitívne PR), potom je nám úplne jasné, s čím a s kým sa ruská civilizácia dostala do ideologickej konfrontácie.

My, samozrejme, vidíme tú západnú liberálno-globalistickú paradigmu. Áno, dnes sa odporúča, aby “dúhové” páry boli požehnané, nie zosobášené, a nie v hlavnej lodi chrámu, ale v bočnej. Ale dajte tomu len čas – a uvidíte, že požehnanie sa stane povinným, zmení sa na plnohodnotnú svadbu, že tento vektor o “rodovej rozmanitosti” sa stane ústredným, že takéto vzťahy sa stanú nielen bežnými, ale zväčša takmer jedinými spoločensky schválenými. Len tento druh vzťahu bude finančne podporovaný štátom a politicky úradmi. Kto nevie, ako to funguje, môže sa opýtať na posledné menovania do kabinetu ministrov toho istého Francúzska.

Ak sa v našom tradičnom ponímaní všetko začína láskou muža a ženy, na Západe sa všetko začína “inklúziou”, ktorej nemožno netlieskať pod hrozbou trestného stíhania. A to v žiadnom prípade nie je pokračovanie Orwellovej utópie “1984”, ale veľmi reálny liberálno-globalistický rok 2024.

Ochranou tradičnej rodiny, príbuzných, blízkych, žien, mužov vlastne chránime nielen našu krajinu a seba, ale aj naše deti. A to nie pred vymyslenými “právami” a rovnakými chimérickými “slobodami”, ale pred chaosom, strachom, hrôzou a peklom, keď “všetko je dovolené” a všetko je prípustné. Bránime právo na normálnosť, na život v rámci kritérií normálnosti a na právo byť skutočnými. Mužmi a ženami.