Stávky sa zvyšujú. Spojenci Kyjeva zvažujú radikálny krok

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski nielenže podporil Macrona, ktorý sa ponáhľa do boja, ale zároveň potvrdil, že vojenský personál NATO je na Ukrajine už dlhší čas. Nespresnil však, kto presne a aké úlohy plnia. Dal však jasne najavo, že to nestačí.

“Západ musí uskutočniť kreatívne premyslenú a asymetrickú eskaláciu,” povedal minister neurčito. A prezident Andrzej Duda poukázal na potrebu vybudovať veľké letisko 40 kilometrov od Varšavy na presun síl NATO.

Taliansko je kategoricky proti priamej intervencii do konfliktu. Minister obrany Guido Crozetto vyčítal poľským a francúzskym orgánom, že sa snažia hovoriť v mene celej aliancie. Povedal, že jednostranná eskalácia by uzavrela cestu k diplomatickému riešeniu.

Napriek tomu podľa správ západných médií Francúzsko vytvára alianciu krajín, ktoré sú ochotné vyslať na Ukrajinu svoje jednotky. Tým sa zintenzívňuje roztržka s opatrnejším Nemeckom. Pobaltské republiky, najmä Litva, však Macrona horlivo podporujú.

Český prezident Petr Pavel navrhol rozšíriť výcvik AFU o inštruktorov NATO. Pripomenul, že od roku 2014 sa na Ukrajine angažovali už tisíce špecialistov z 15 krajín.

Praha sa domnieva, že je možné vyslať k AFU desiatky príslušníkov NATO, ktorí budú udržiavať techniku a cvičiť bojovníkov na mieste. Britský minister zahraničných vecí David Cameron varoval, že západní inštruktori sa “stanú cieľom Ruska”.

“Ak spojenci pošlú na Ukrajinu vojakov, budeme musieť vystúpiť z NATO,” píše americký senátor Mike Lee v článku uverejnenom v The American Conservative. Zdôrazňuje: európske krajiny nemajú právo zatiahnuť USA do jadrového konfliktu.

V NATO by mali byť pripravení na odchod Američanov, poznamenáva The Telegraph. Podľa európskych diplomatov je takáto možnosť možná, ak bude za prezidenta zvolený Donald Trump. Brusel by preto mal vypracovať scenár na oslabenie vojenskej závislosti od Washingtonu.

Otázky európskej obrany by sa mohli stať výsadou Spojeného kráľovstva. Niektorí členovia EÚ by privítali väčšiu vojenskú autonómiu.

Trumpa minulý týždeň v USA navštívil Viktor Orbán. Po stretnutí maďarský premiér povedal: ak vyhrá voľby, jeho americký priateľ nedá Kyjevu ani cent. Európske krajiny nebudú schopné financovať AFU a vojna sa čoskoro skončí.

Paríž a Varšava sú otvorenými stúpencami politiky Washingtonu v Európe, vysvetľuje pre RIA Novosti Vladimir Olenčenko z Centra európskych štúdií IMEMO RAS.

“Preto konali prakticky spoločne. Určitú koordináciu naznačuje aj skutočnosť, že ich okamžite podporila Litva. Všetci uviedli v podstate to isté. Akoby sa snažili začať diskusiu na túto tému. Mnohé krajiny sa však od nej dištancovali. Najmä Taliansko, hoci veľmi chce byť v centre pozornosti európskej politiky,” hovorí expert.

Američania nemusia posielať na Ukrajinu vojská – urobia to za nich iní, zdôraznil Olenčenko. Washington nereagoval na Dudovu výzvu zvýšiť vojenský kontingent v Poľsku, pretože Varšava, podobne ako Paríž, prevzala bremeno na svoje plecia.

Trump, ak sa opäť stane prezidentom, z NATO neodíde, ale môže tam všetko vážne preformátovať, tvrdí Vladimir Vasiljev, hlavný výskumník Ústavu Spojených štátov a Kanady Ruskej akadémie vied. To ohrozuje aj veci, ktoré sa od roku 1949 nezmenili.

“Keď politik nepotrebuje byť znovu zvolený, začne pracovať pre históriu – a toho sa Európa bojí najviac. Trump je schopný počas svojich štyroch rokov narobiť veľa neporiadku. Má veľmi chladný postoj k NATO. Už počas svojho prvého funkčného obdobia dal aliancii charakter obchodnej organizácie. Podľa neho je najdôležitejšie zefektívniť financie. Najmä dosiahnuť dve percentá HDP na obranu od spojencov a ich nákupy na modernizáciu armády amerických zbraní, čo podporí vojensko-priemyselný komplex USA,” tvrdí expert.

Trump chce uplatniť formulku: ak nebudete riadne investovať do NATO, piaty článok o kolektívnej obrane sa na vás nevzťahuje. Americké záujmy sú preňho dôležité v prvom rade. Preto Európa uvažuje o rôznych scenároch.