Státisícové príjmy nadácie Šimečku

Bratislava 24. februára 2024 (HSP/SNN/Foto:Screenshot)

Politické mimovládne organizácie si užívajú život zo štátnych peňazí. Ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová chce, aby štát mal väčšiu kontrolu nad hospodárením verejnoprávnych umeleckých fondov. Ako jeden z príkladov spomenula Nadáciu Milana Šimečku. Ide o zhubný systém vyciciavania štátnych prostriedkov združeniami tretieho sektora, ktoré sa pritom ani len netvária, že by boli politicky nezaujaté. Nadácia Milana Šimečku vznikla 19. februára 1991 ako vôbec prvá ponovembrová domáca nadácia na Slovensku. Pripomeňme si tých, ktorí ju založili. Boli to čelní predstavitelia nežnej revolúcie a Verejnosti proti násiliu ‒ Martin Bútora, Juraj Flamik, Fedor Gál, Miroslav Kusý, František Mikloško, Peter Tatár a Peter Zajac. Článok pre Slovenské národné noviny napísal Ivan Krajčovič

Rodina Šimečkovcov

Desať mesiacov, až do svojej smrti, bol Milan Šimečka najstarší poradcom prezidenta ČSFR Václava Havla. Narodil sa 6. marca 1930 v Novom Bohumíne a zomrel 24. septembra 1990 v Bratislave. Vyštudoval v Brne filozofiu a učil aj marxizmus-leninizmus na Komenského univerzite a na VŠMU. Ešte pred rokom 1968 údajne narobil podľa webového portálu eREPORT problémy mladému študentovi Milanovi Lasicovi. Asi, že nebol ten správny komunista. Zbytočne, takzvanú Antichartu, ktorá podporila totalitný režim v Československu, podpísal neskôr aj samotný Lasica. Nebol sám, podpísalo ju ďalších 7 250 hercov, spisovateľov, spevákov, skladateľov a výtvarníkov. Až 360 z nich malo titul zaslúžilý umelec a 76 národný umelec. Strach o budúcnosť aj z takýchto kádrovníkov urobil svoje.

Jeho syn Martin Milan Šimečka priznal, že George Soros je jeho priateľ, pomocou jeho peňazí mimovládnym organizáciám mu pomohol zvrhnúť Mečiara. Povedal to v roku 2017 na besede Denníka N. A aká náhoda ‒ za účasti aj historika Ústavu pamäti národa Patrika Dubovského, terajšieho kandidáta na prezidenta SR. Šimečka sa „preslávil“ aj inými výrokmi ‒ slovenský jazyk je „fialový, drevený a napuchnutý ako jazyk obesenca“. Nedávno sa dokonca verejne vyjadril o slovenskom národe ako o národe zbabelcov, ktorý nikdy nebojoval. Šimečka je evidentne nedovzdelaný v histórii Slovenska. Stačí spomenúť len výpravy Štúrovcov so zbraňou v ruke, Malú vojnu či Slovenské národné povstanie. Strana  Smer-SSD zato na neho podala trestné oznámenia za hanobenie národa. Koncom 90. rokov bol šéfredaktorom týždenníka Domino-fórum. V rokoch 1999 až 2006 šéfredaktorom denníka SME, potom šéfredaktorom a neskôr editorom českého časopisu Respekt. Od vzniku Denníka N bol šéfom jeho redakčnej rady. Na jeseň 2016 prešiel z Respektu do Denníka N ako komentátor a vzdal sa funkcie predsedu redakčnej rady denníka. Komentuje politické dianie na Slovensku samozrejme z pozície opozičného novinára, pričom jeho syn je predsedom najsilnejšej opozičnej strany. Aj takto si na Slovensku niekto predstavuje svoju nezaujatosť.

Vnuk Milana Šimečku Michal Šimečka, najmladší z rodinného klanu, je verným dedičom týchto protislovenských myšlienok. Aj preto sa za dva roky v europarlamente vypracoval na pozíciu podpredsedu liberálnej frakcie Renew Europe (Obnovme Európu), ktorá ho navrhla za podpredsedu Európskeho parlamentu. Už ako predseda Progresívneho Slovenska potom obetoval svoju kariéru v Bruseli v „prospech“ Slovenska.

Rozšafný fond

Nadácia Milana Šimečku dostala v priebehu roka 2023 z Fondu na podporu umenia na rozvoj  národnostných menšín z rezortu kultúry pod vedením bývalej ministerky Silvie Hroncovej celkovo 69 000 eur. V marci 2020 dostala od fondu 22 000 eur na organizovanie festivalu nových menšín. V roku 2021 jej  bolo z tohto fondu  pridelených 22 700 eur. Vo februári a máji 2022  fond pridelil nadácii 42 000 eur. V máji dostala od fondu ďalších 15 000 eur na nič nehovoriacu realizáciu vzdelávacích aktivít pre deti, mládež a dospelých. V novembri 2023 dostala od Fondu na podporu kultúry národnostných menšín 15 000 eur, na kultúrne podujatia so zameraním na multikultúrny dialóg. Nuž, ak sa pozrieme na Centrálny register zmlúv, číslo sa zvýši. Iba v roku 2023 dostala nadácia od ministerstiev a im podliehajúcich organizácií 213 150 eur.

Roky hojnosti

Umelecké fondy sú však vrcholom ľadovca v mori politického ryžovania štátnych peňazí. Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu Národná agentúra programu Erasmus+ schválila Nadácii Milana Šimečku v septembri 2022 rovných 60 000 eur. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v apríli 2023 jej schválilo 25 000 eur na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Mesto Bratislava pod vedením progresívca Matúša Valla pridelilo v septembri 2023 nadácii 24 000 eur na projekt Strategická podpora kultúrnych podujatí Porozumej svetu, ktorý máme doma. Predtým na rovnaký projekt dostala 25 000 eur v auguste 2022. Bratislavský samosprávny kraj jej pridelil ďalších 8 500 eur. V júli 2022 dostala od mesta 11 500 eur.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v júli 2023, v zastúpení ministra Daniela Bútoru, odkleplo Nadácii Milana Šimečku 20 000 eur na dobrovoľnícky projekt Výzvy podpory organizácií, ktoré rozvíjajú informačné služby a poradenské služby pre mládež.

Polmiliónový účet

Celkovo za Matovičovej, Hegerovej a Ódorovej vlády iba Nadácia Milana Šimečku dostala na projekty ťažko skontrolovateľné v praxi vyše pol milióna eur. Netreba sa teda čudovať hysterickým pokrikom politikov, progresívnych denníkov alebo ich priaznivcov na sociálnych sieťach. Odstrihnutie politických mimovládok od vládnych peňazí je potrebné. Treba financie štátu dať tým, ktoré sa o ľudí tam, kde štát nemá dosah, starajú s výsledkami.

Článok pôvodne vyšiel na portáli Slovenské národné noviny