Nestačí, keď sa pozrieme na aktuálnu mapu Európy a začneme z nej vyvodzovať úvahy o našom postavení. Neosobné sily geopolitiky pochopíme len vtedy, ak sa aspoň z rýchlika obzrieme späť za tým, čo nakresleniu týchto čiar predchádzalo a aký by to mohlo mať vplyv na našu budúcnosť.

Historická predohra v skratke

V priebehu uplynulých sto rokov vstúpilo Nemecko dvakrát do Ruska. Pred tým, ako to urobili Nemci druhý raz, podelili si s Rusmi Poľsko. Keď na konci druhej svetovej vojny Rusi zatlačili Nemcov až do Berlína, ostali tam i v celej strednej a veľkej časti východnej Európy takmer pol storočia.

Počas studenej vojny bolo Nemecko rozdelené, svetu dominovali dve globálne mocnosti – Spojené štáty a Sovietsky zväz. Nemecko bolo neutralizované, západnú časť okupovali Američania, východnú Rusi. V roku 1989 sa strednou a východnou Európou prehnala vlna vzdoru, satelitné komunistické režimy jej neodolali, Sovietsky zväz nemal dostatok síl, aby ich zachraňoval, ako to urobil v rokoch 1956 v Maďarsku a 1968 v Československu.

Nemecko sa v roku 1990 zjednotilo, Sovietsky zväz sa zase rozpadol v roku 1991. Spojené štáty sa stali od tej chvíle jedinou globálnou silou, v prvej dekáde 21. storočia NATO ovládlo ešte väčší priestor v oblastiach Baltického a Čierneho mora a jeho východné krídlo sa dotýka západných hraníc Bieloruska a Ukrajiny.

Nemecko a Rusko znova na scéne

Nemecko sa medzičasom stalo ekonomických hegemónom Európskej únie, prijalo francúzsky projekt jednotnej meny euro a urobilo z neho posilnenú/nadhodnotenú marku. Berlín diktuje kontinentálnemu bloku, eurozóne obzvlášť, pravidlá hry, pretože zachovanie jednotného trhu je životne dôležité pre nemeckú priemyselnú produkciu. Ak by sa z nejakého dôvodu začal jednotný trh rozpadať (tento scenár nie je nepredstaviteľný), Nemecko sa opäť môže stať agresívnym. Dnes nie je militaristické, skôr, zahanbené svojou históriou, pacifistické. To sa však môže v krátkom čase zmeniť, ak Nemci narazia a nebudú vedieť presadiť svoje záujmy mierovými prostriedkami.

Na počiatku nového milénia sa pozviechalo aj Rusko, aj keď je v súčasnosti kvárené rozsiahlymi sankciami a nízkymi cenami ropy. Prvý raz sa asertívnejšie prejavilo v roku 2008 v Gruzínsku. To bola odpoveď na úvahy o rozširovaní NATO na Kaukaz, teda do oblasti ruského mäkkého podbruška.

V roku 2014 Rusko udrelo znova. Na Ukrajine. Zobralo si naspäť Krym a pomáha udržiavať pri živote vzburu v Donbase. Tentoraz to bola odpoveď na koketovanie Západu s myšlienkou, že by prijal Ukrajinu do EÚ a, samozrejme, NATO. Ako sme už viackrát diskutovali, Ukrajina a Bielorusko poskytujú Rusku strategickú hĺbku. Ochranu pred postupom intervenčných vojsk zo Severoeurópskej nížiny do jadra ruskej ríše.

Realistické zhodnotenie

Aktuálna situácia je variáciou na to, čo sa deje v Európe od roku 1871, keď sa pod vedením Pruska zjednotili Nemci do spoločného štátu. Nemecko ekonomicky dominuje Európe. Na jeho orbite sa nachádza aj Slovensko. V súčasnosti nám Nemci nediktujú z pozície vojenskej sily. Ak v dnešnej situácii niečo nedokáže Berlín, nemôže si to voči Bratislave dovoliť ani Moskva. Aj to je dôvod, prečo sa slovenskej diplomacii podarilo zabezpečiť, že tranzit zemného plynu bude pokračovať cez Ukrajinu a Slovensko do západnej Európy aj po otvorení kontroverzného projektu Nord Stream II. Slovensko bude dokonca zapojené aj do línie Nord Stream II pri preprave plynu z Nemecka cez Českú republiku, naše územie a Rakúsko až do Talianska.

Súčasťou rovnakej reality je okolnosť, že nielen Slovensko, ale celá stredná a východná Európa je ekonomicky závislá od Nemecka. Niektoré krajiny viac, iné menej, v našom prípade platí to prvé. A ako sme už naznačili, v prípade zostrenia situácie v Európe sa môže začať militarizovať. Dnes táto hrozba nie je aktuálna, ale na Starom kontinente sa pomery zvyknú meniť veľmi rýchlo. A preto je veľmi dôležité, či dokáže Slovensko realisticky zhodnotiť zovretie, v ktorom sa nachádza medzi Nemeckom a Ruskom.

Poľsko ako regionálna mocnosť

Ak chceme správne pochopiť svoju situáciu, musíme začať od Vyšehradskej štvorky a v rámci nej zase od Varšavy. Poľsko má viac obyvateľov ako zvyšok V4 dohromady a najsilnejšiu ekonomiku. Jeho vojenská sila v porovnaní so Slovenskom, Českom a Maďarskom je úctyhodná. Z Poľska sa stáva regionálna mocnosť a podľa toho sa aj správa. Z toho však vyplýva zásadná otázka: Je v záujme Slovenska posilňovať spojenectvo v rámci spolku, ktorému dominuje Varšava? Odpoveď nie je jednoduchá a začína sa tým, že rozbíjať už existujúcu štruktúru by nebolo múdre, pretože by si to niekto mohol vysvetľovať ako nepriateľský akt.

Súčasťou tej istej odpovede je však aj konštatovanie, že Poľsko ani zďaleka nie je len stredoeurópska krajina, a preto sa jej záujmy tomu úmerne málo prekrývajú so záujmami Slovenska. Poľsko je rovnako, ak nie viac severoeurópsky, východoeurópsky a pobaltský štát a tomu zodpovedajú aj jeho geopolitické imperatívy. O chúlostivom postavení Poľska medzi Nemeckom a Ruskom sme už písali. Preto Varšava intenzívne spolupracuje napríklad so Švédskom, s ktorým má rovnaké alebo veľmi podobné záujmy na Ukrajine. Poľsko sa jednoducho bude usilovať projektovať svoju narastajúcu silu smerom na východ a tomu má slúžiť aj jeho oživený projekt Intermaria. Tieto aktivity budú nevyhnutne narážať na odpor Ruska a budú provokovať jeho agresivitu. A preto si treba položiť ďalšiu otázku: Je v záujme Slovenska byť súčasťou podobných konfliktov?

Je vysoko pravdepodobné, že po odchode z Európskej únie sa bude Británia usilovať zasahovať na kontinente prostredníctvom privilegovaných vzťahov s niektorými členskými štátmi z periférie bloku. Poľsko je pre túto stratégiu najlepším adeptom. Londýn, história je toho svedkom, si neželá hegemóna v Európe a nemá záujem ani na vytvorení koalície, ktorá by sa ním stala. Aj preto je Poľsko pre Britániu logickou voľbou, pretože stojí medzi Ruskom a Nemeckom a môže účinne podkopávať otepľovanie vzťahov na linke Berlín – Moskva.

Úvahy o spojencoch

Ďalším problémom s Poľskom je taký, že Varšava sa dlhodobo zbližuje s Budapešťou na úkor Prahy, ale najmä Bratislavy. Teraz to nie je geopoliticky signifikantné, ale ak Maďarsko bude opäť raz pri chuti a sile destabilizovať svoje okolie, potom môže byť jeho spojenectvo s Poľskom pre Slovensko smrteľné. Z tohto dôvodu sú pre Bratislavu veľmi dôležitými partnermi Rumuni, Srbi, ale aj Rakúšania a najmä Nemci. Samozrejme, aj Česi, ale bez patronátu Berlína Slovensko tlak z Maďarska a Poľska neustojí.

Pre Slovákov je veľmi dôležité, aby situácia na kontinente neprinútila Nemcov znovu sa militarizovať. Prevenciou proti takému scenáru sú zachovanie jednotného trhu a zbližovanie Berlína s Moskvou. Preto je v našom záujme upevňovať a prehlbovať ekonomické, politické a kultúrne väzby s celým nemeckým živlom – teda nielen s Nemeckom, ale aj s Rakúskom.

Rovnako je v našom záujme nezúčastňovať sa na podujatiach, ktoré provokujú Rusko k agresivite Ak sa totiž Moskva rozhodne pre menšiu alebo väčšiu operáciu na Ukrajine alebo otvorene vstúpi do Bieloruska, Berlínu neostane nič iné, iba vojensky reagovať. Pochopiteľne, v tom prípade sa zapoja aj Anglosasi. Nikto dopredu nevie, ako by po takomto strete boli prekreslené európske mapy. A to je dôvod, aby Slovensko čo najviac prehlbovalo spoluprácu s Nemeckom, zachovávalo si korektné vzťahy s Ruskom a nenechalo sa zaťahovať Poľskom do konfliktov, na ktorých nemáme záujem. Malý štát, keď sa začnú hýbať obri, má naozaj jedinú možnosť: včas uskočiť správnym smerom.

Peter Tóth

Článok pôvodne vyšiel na portáli datel.sk.