Publikácia prichádza v kritickom čase rokovaní o výške minimálnej mzdy na rok 2027. KOZ SR rokovala do 15. júla so zamestnávateľmi bez dohody. Ak nedôjde k dohode do 31. augusta, minimálna mzda sa určí automaticky na 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo podľa vládnych prognóz znamená rast minimálnej mzdy na 972 eur v roku 2027 a prekročenie hranice 1 014 eur v roku 2028.
Analýza podľa Nemethovej zdôrazňuje, že slovenská produktivita práce v parite kúpnej sily dosahuje 98 % priemeru krajín Európskej únie, zatiaľ čo minimálna mzda len 75 % tohto priemeru. Empirické dáta ukazujú, že rast minimálnej mzdy nemá negatívny dopad na zamestnanosť či konkurencieschopnosť, ale zároveň poukazujú na neudržateľný ekonomický model založený na nízkych mzdách a lacnej práci.
Jedným z najvážnejších zistení predkladanej štúdie je porovnanie s konceptom dôstojnej mzdy, ktorá definuje príjem potrebný na pokrytie základných životných potrieb, akými sú potraviny, bývanie či energie, a na dôstojné zapojenie sa do spoločnosti.
Podľa medzinárodnej metodiky WageIndicator pre rok 2026 predstavuje celoslovenská dôstojná minimálna mzda výšku 1 344 eur mesačne. Aktuálne platné minimum 915 eur tak vykazuje dramatický deficit voči tejto dôstojnej úrovni vo výške až 429 eur mesačne.
Napríklad v Bratislavskom kraji, kde sú životné náklady enormne vysoké, predstavuje dôstojná mzda až 1 457 eur, čo znamená deficit 542 eur. Potrebná úroveň dôstojného príjmu pritom neklesá pod 1 250 € ani v ekonomicky slabších regiónoch Slovenska. Súčasná minimálna mzda, ktorá v roku 2026 tvorí len 54,17 % priemernej mzdy, tak pre nízkopríjmové domácnosti predstavuje skôr existenčné minimum než príjem na dôstojný život.
Kontextom je aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z novembra 2025, ktorý potvrdil platnosť Smernice o primeraných minimálnych mzdách a zamietol žalobu Dánska. Smernica odporúča dosiahnuť minimálne 60 % mediánu alebo 50 % priemernej mzdy a pokrytie kolektívnym vyjednávaním nad 80 %. Štúdia poukazuje, že v krajinách ako Dánsko či Švédsko absentuje zákonom stanovená minimálna mzda, no vysoké pokrytie kolektívnymi zmluvami (81,6 % v Dánsku, 88 % vo Švédsku) ju efektívne nahrádza. Na Slovensku je pokrytie len 27,6 %, čo robí zákonnú minimálnu mzdu nevyhnutnou.
Odborníci zdôrazňujú, že problémom nie je príliš vysoká minimálna mzda, ale celkovo nízka úroveň odmeňovania a ekonomický model závislý od lacnej práce. Riešením má byť podpora inovácií, investície do technológií a zvýšenie pridanej hodnoty. Vyššie mzdy pritom priamo stimulujú domácu spotrebu a podporujú miestnych podnikateľov.
Štúdia tak jasne nastavuje zrkadlo slovenskému mzdovému systému a poukazuje na nevyhnutnosť postupnej konvergencie mzdy so skutočnými životnými potrebami pracujúcich.
Pri páde vojenského lietadla An-12 v Kemerovskej oblasti mohlo zahynúť 17 ľudí
Vojenské transportné lietadlo An-12 smerujúce z Novosibirska do Kansku havarovalo neďaleko obce Jagunovo v Kemerovskej oblasti. Všetkých 17 ľudí na…
Kyjev odhaľuje dôvod útoku na Krymský most
Nočný útok ukrajinských ozbrojených síl na Krymský most mal byť demonštratívnou politickou akciou pred nadchádzajúcim stretnutím lídrov Ruska, Číny a…
Európske návratové centrum pre migrantov má byť v hlavnom meste Rwandy
Migračné centrum, ktoré plánuje zriadiť päť európskych krajín mimo územia Európskej únie , bude podľa zdroja agentúry AFP umiestnené v…
Naživo: Protesty začali
V Bratislave sa na Námestí SNP od 17.30 h koná protest opozičných strán. Opozícia sa snaží využiť štátny sviatok Deň…
Polícia pátra po nezvestnom Danielovi z Dubnice nad Váhom
Polícia žiada verejnosť o pomoc pri pátraní po nezvestnom 22-ročnom Danielovi z Dubnice nad Váhom. Nezvestný je od 16. novembra.…


























