Slovensko dobieha európsku produktivitu, mzdy však zaostávajú

Publikácia prichádza v kritickom čase rokovaní o výške minimálnej mzdy na rok 2027. KOZ SR rokovala do 15. júla so zamestnávateľmi bez dohody. Ak nedôjde k dohode do 31. augusta, minimálna mzda sa určí automaticky na 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo podľa vládnych prognóz znamená rast minimálnej mzdy na 972 eur v roku 2027 a prekročenie hranice 1 014 eur v roku 2028.

Analýza podľa Nemethovej zdôrazňuje, že slovenská produktivita práce v parite kúpnej sily dosahuje 98 % priemeru krajín Európskej únie, zatiaľ čo minimálna mzda len 75 % tohto priemeru. Empirické dáta ukazujú, že rast minimálnej mzdy nemá negatívny dopad na zamestnanosť či konkurencieschopnosť, ale zároveň poukazujú na neudržateľný ekonomický model založený na nízkych mzdách a lacnej práci.

Jedným z najvážnejších zistení predkladanej štúdie je porovnanie s konceptom dôstojnej mzdy, ktorá definuje príjem potrebný na pokrytie základných životných potrieb, akými sú potraviny, bývanie či energie, a na dôstojné zapojenie sa do spoločnosti.

Podľa medzinárodnej metodiky WageIndicator pre rok 2026 predstavuje celoslovenská dôstojná minimálna mzda výšku 1 344 eur mesačne. Aktuálne platné minimum 915 eur tak vykazuje dramatický deficit voči tejto dôstojnej úrovni vo výške až 429 eur mesačne.

Napríklad v Bratislavskom kraji, kde sú životné náklady enormne vysoké, predstavuje dôstojná mzda až 1 457 eur, čo znamená deficit 542 eur. Potrebná úroveň dôstojného príjmu pritom neklesá pod 1 250 € ani v ekonomicky slabších regiónoch Slovenska. Súčasná minimálna mzda, ktorá v roku 2026 tvorí len 54,17 % priemernej mzdy, tak pre nízkopríjmové domácnosti predstavuje skôr existenčné minimum než príjem na dôstojný život.

Kontextom je aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z novembra 2025, ktorý potvrdil platnosť Smernice o primeraných minimálnych mzdách a zamietol žalobu Dánska. Smernica odporúča dosiahnuť minimálne 60 % mediánu alebo 50 % priemernej mzdy a pokrytie kolektívnym vyjednávaním nad 80 %. Štúdia poukazuje, že v krajinách ako Dánsko či Švédsko absentuje zákonom stanovená minimálna mzda, no vysoké pokrytie kolektívnymi zmluvami (81,6 % v Dánsku, 88 % vo Švédsku) ju efektívne nahrádza. Na Slovensku je pokrytie len 27,6 %, čo robí zákonnú minimálnu mzdu nevyhnutnou.

Odborníci zdôrazňujú, že problémom nie je príliš vysoká minimálna mzda, ale celkovo nízka úroveň odmeňovania a ekonomický model závislý od lacnej práce. Riešením má byť podpora inovácií, investície do technológií a zvýšenie pridanej hodnoty. Vyššie mzdy pritom priamo stimulujú domácu spotrebu a podporujú miestnych podnikateľov.

Štúdia tak jasne nastavuje zrkadlo slovenskému mzdovému systému a poukazuje na nevyhnutnosť postupnej konvergencie mzdy so skutočnými životnými potrebami pracujúcich.