Slintačka a krívačka má silný dopad aj na vládu

Rozhodnutia úradov v súvislosti s prepuknutím vírusu slintačky a krívačky (SLAK) na Slovensku, ktoré však kopírujú pravidlá EÚ pre riešenie tohto typu problémov, vyvolali pomerne veľkú búrku na sociálnych sieťach. Jedna strana tvrdí, že vláda presadzuje radikálne opatrenia devastačné pre farmárov, iní zasa, že vláda zasiahla neskoro a nerobí dosť

03. 04. 2025 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Mimoriadna 84. schôdza vlády Richard Takáč

Na snímke minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáè (Smer-SD) prichádza na mimoriadnu 84. schôdzu vlády SR v Bratislave / Foto: TASR-Martin Baumann

▶ ❚❚ ↻

Exminister Juraj Draxler ako problém vlády vidí to, že niektoré veci sa v teréne pomerne ťažko vysvetľujú, aj keď údaje a súvislosti nie sú také zložité.

Ako príklad Draxler uvádza, že opatrenia nie sú výnimočné a zatiaľ je ich dopad u nás stále pomerne mierny. Spomína, že v Británii v roku 2001 utratili 6 miliónov kusov hovädzieho dobytka a oviec. „Keď sa nepodarilo nákazu zachytiť v prvotných štádiách a kmeň bol vysoko nákazlivý, úrady nariadili rýchle utratenie všetkého dobytka do 3 km od nakazených stád a až potom sa nákaza prestala šíriť. Škody boli ale aj tak obrovské, v sume 8 mld. libier,“ uviedol.

V Kórejskej republike v rokoch 2010-11 úrady prikázali zabiť 3 milióny kusov prasiat a vyše 100 tisíc kusov dobytka, pokračuje Draxler.

„Pamätníci československej nákazy z roku 1973 sa sťažujú, že vtedy sa v takých rozmeroch preventívne nezabíjalo. To je síce pravda (aj tak bolo utratených 3000 zvierat), lenže oproti vtedajšku je situácia iná v dvoch podstatných parametroch,“ uviedol exminister.

Vysvetlil, že prvým parametrom je mobilita obyvateľstva : „Choroba sa oveľa ľahšie rozširuje v rámci krajiny, akonáhle nie je čo najrýchlejšie pod kontrolou. A kým sa stáda nechajú len tak premoriť, nebezpečie rastie.“

Ale ochorenie sa mobilitou šíri aj v rámci kontinentu, upozornil exminister. V rokoch 1973 boli hranice zavreté, takže v najhoršom prípade by padlo len československé poľnohospodárstvo. Lenže dnes sa mobilita v Európe riadi Schengenským priestorom, ktorý zabezpečuje voľný pohyb – osôb, tovaru (a aj zvierat) a kapitálu. „V EÚ sme dnes tak otvorení, že štáty samotné chceli a dosiahli také pravidlá, aby sa proti nákaze povinne muselo bojovať čo najrýchlejšie, aj keď najdrastickejšie,“ dodal.

Druhý parameter je potom práve obchod, ktorý tiež súvisí s vyššie spomínaným Schengenom. „Dnes sa dobytok preváža hore dole medzi krajinami. A problém je, že po premorení síce dostanete stádo, v ktorom okrem jedincov, ktoré bolo treba utratiť, časť prešla ľahšou formou choroby a ďalej existuje. Lenže potom testami neviete rozlíšiť, či zviera má nákazu alebo len protilátky z prekonanej nákazy,“ vysvetľuje Draxler a dodáva, že to isté sa týka očkovania.

A preto majú nie že len EÚ, ale aj mnohé ďalšie ekonomiky, veľmi prísne pravidlá na obchod s dobytkom. Draxler uvádza, že niektoré krajiny dokonca zakazujú dovoz aj skôr premoreného dobytka, aby sa vyhli riziku nákazy. Z tohto dôvodu má veľa krajín “nulový režim”: „Nechcú žiadne kusy zvierat, ktoré prišli do kontaktu s chorobou, aj keď sa vystrábili.“

Navyše, podľa Draxlera je veľmi ťažko dopredu odhadnúť, ako sa bude konkrétny kmeň správať, či je “len trochu” alebo veľmi nákazlivý – kým na to do pár dní prídete, už môže riziko narásť do obrovských rozmerov.

„EÚ, vláda, aj chovatelia sú proste v inej situácii ako v roku 1973,“ zhrnul.

Druhá stránka veci

Samozrejme, druhá stránka veci je podľa neho krízový manažment a komunikácia.

„Každopádne, ak by problém narástol, bude to mať veľké ekonomické, ale potom aj politické dopady,“ varoval. Z tohto dôvodu sa vláda, po vysvetlení súvislosti, pomerne rýchlo zľakla a plne sa zasadila za čo najprísnejšie opatrenia.

„Iste, po internete sa predvídateľne šíria rôzne konšpiračné teórie o tom, že ide o cielenú snahu vyničiť malých hospodárov. Ale ak vláda zvládne nasadiť rýchle a férové odškodnenie, tieto teórie, ako mnohé iné, veľmi rýchlo zase odídu do stratena,“ myslí si politik.

Nám ostáva len jediné : „Držať si palce, aby sa neobjavili nové ohniská. To je všetko.“

Dodáme, že Slovensko už druhý týždeň bojuje s vírusom slintačky a krívačky (SLAK), kvôli ktorej musela vláda podniknúť radikálne opatrenia. Prvý prípad bol potvrdený 21. marca 2025 na troch farmách na juhu Slovenska, následne vstúpili do platnosti núdzové opatrenia. Štvrté ohnisko bolo potvrdené 25. marca a posledné v nedeľu 30. marca. V súčasnosti sa vírus ďalej nerozširuje, na Slovensku tak naďalej ostáva päť ohnísk ochorenia.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (SMER-SSD) včera po rokovaní vlády potvrdil, že na Slovensku zatiaľ nemáme hlásený žiadny nový pozitívny chov na slintačku a krívačku. Potvrdené boli dva chovy v blízkosti 4 až 5 kilometrov od našich hraníc na maďarskej strane Dunaja (obec Dunakiliti a Darnózseli), čo podľa ministra predstavuje potenciálne riziko.

Prečítajte si tiež:

Tagy: Juraj Draxler, krívačka, SLAK, slintačka, slintačka a krívačka

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Česká koalícia SPOLU odštartovala horúcu fázu predvolebnej kampane. Na pompéznej akcii v Slovanskom dome v centre Prahy premiér Petr Fiala vyzval voličov, aby dali šancu koalícii SPOLU a nie „populistom a extrémistom“. SPOLU má podľa neho šancu poraziť hnutie ANO a zostavovať vládu.