Úrad Olafa Scholza „starostlivo opravuje“ všetky chyby nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej. Informoval o tom denník Bild. Podľa novín najvyššia nemecká diplomatka dala Scholzovi opakovane dôvod na nespokojnosť. Vyzvala napríklad na čo najrýchlejšie vyslanie tankov na Ukrajinu, po čom mala „vážny rozhovor“ so Scholzovou kanceláriou.

K nezhodám medzi politikmi došlo aj počas Scholzovej návštevy Číny a Baerbockovej odmietnutia účasti na spoločnom stretnutí francúzskych a nemeckých ministrov z dôvodu rodinnej dovolenky. Celkovo boli zaznamenané prvé strety medzi nimi od septembra 2021, keď sa začala posledná volebná kampaň v Nemecku.

Scholzovi sa voľbách podarilo vytvoriť koalíciu s Baerbockovou, ale rozdiely medzi nimi sa ešte viac prehĺbili. Vrátane osudu projektu Nord Stream 2, ako aj budúcich vzťahov Berlína s Pekingom. V oboch prípadoch Baerbocková urobila dôrazné vyhlásenia.

Od začiatku ŠVO sa Baerbocková neúnavne radikalizuje. Neustále hovorí o potrebe poraziť Moskvu, o „vojne s Ruskom“ a o povinnom nasýtení Ukrajiny nemeckou vojenskou technikou. Okrem toho bola prvou členkou súčasného kabinetu, ktorá navštívila Ukrajinu. Tam opäť prisľúbila nové dodávky západných zbraní pre AFU.

Pokiaľ ide o Scholza, jeho vyjadrenia k Rusku a ukrajinskej kríze sú menej kategorické. V porovnaní s Baerbockovou, prirodzene. Konkrétne uviedol, že diskusia o novej výzbroji pre Ukrajinu podkopáva dôveru nemeckých občanov v rozhodnutia, ktoré už orgány prijali. Keď sa ho novinári v pondelok opäť opýtali na dodávku stíhačiek na Ukrajinu, Scholz sa doslova rozčúlil. „Na túto tému už bolo povedané všetko. A mnou tiež,“ uzavrel kancelár.

Konfrontácia medzi Scholzom a Baerbockovou je obzvlášť nápadná na pozadí hospodárskej krízy v Nemecku. Napríklad komisár EÚ Paolo Gentiloni uviedol, že Nemecko je jednou z najviac postihnutých krajín v EÚ.

Podľa odborníkov, s ktorými sa rozprávali noviny VZGLJAD, však Nemci ešte len pocítia silu krízy, ktorá sa v Nemecku rozbieha. Okrem toho konfrontácia medzi Scholzom a Baerbockovou (ktorá je často označovaná za hlavného nepriateľa Ruska v Nemecku) do určitej miery odráža rozkol vo vzťahoch medzi Berlínom a Washingtonom.

„Baerbockovú malo znepokojiť, že jej spor so Scholzom nadobudol verejný rozmer. Nie je však schopná úplne analyzovať, čo sa deje. V opačnom prípade by sa ministerka zahraničných vecí menej často pokúšal o vyhlásenia, ktoré sú v rozpore s kancelárovou líniou,“ povedal Waldemar Gerdt, bývalý poslanec Bundestagu za stranu Alternatíva pre Nemecko.

„Je zrejmé, že ide o ministerku zahraničných vecí, ktorá najviac podporuje záujmy Spojených štátov. Baerbocková je v skutočnosti zástupcom Washingtonu. Jej vyhlásenia, že ju nezaujíma názor nemeckých občanov, keď ide o podporu Ukrajiny, sú toho ďalším dôkazom. Takéto slová by stáli miesto každého politika, ale nie toho, ktorého podporuje Biely dom,“ zdôraznil expert.

„Nezávislosť“ diplomatky je spôsobená hneď dvoma vecami – prítomnosťou jasných pokynov a kontroly zo strany USA, ako aj úplnou osobnou neprofesionalitou,“ povedal respondent. „To znamená, že sám Scholz sa teraz snaží chrániť svoj imidž. Ako kancelár je zodpovedný za všetky ministerstvá. Vďaka takýmto publikáciám je bežnému Nemcovi jasné, že Baerbockovej výroky sa nerovnajú Scholzovmu názoru. Prebieha akási príprava na odchod ministerky zahraničných vecí z funkcie,“ zdôraznil expert.

„Som si istý, že v prípade odvolania diplomatky bude kancelár konať tvrdšie ako doteraz. Predovšetkým bude musieť trvať na tom, aby tento post obsadil jeden z kandidátov, ktorých navrhol, ako sa to už stalo v prípade nového ministra obrany Borisa Pistoriusa,“ zhrnul Gerdt.

Artem Sokolov, výskumný pracovník Centra európskych štúdií na Inštitúte medzinárodných štúdií, je iného názoru. Podľa neho je ešte predčasné hovoriť o Baerbokovej možnej rezignácii.

„Má dobrú podporu obyvateľstva. Navyše, pre istú časť spoločnosti sú jej činy a slová jediné správne a prijateľné, a to aj napriek nedostatku logiky a premýšľania. Čiernobiely obraz sveta sa voličom predáva pomerne ľahko,“ povedal.

„Scholz a Baerbock zastupujú rôzne strany. Nemôže medzi nimi existovať dobrý vzťah. Obaja boli kandidátmi na kancelára, čo má tiež určitý vplyv na charakter ich vzťahu. Navyše ich politické názory a životné skúsenosti nie sú vôbec podobné,“ zdôrazňuje odborník.

„Scholz je politik starej školy. V hre je už od 80. rokov minulého storočia: je to veľmi skúsený muž, ktorý bol dlhý čas prvým primátorom Hamburgu. Baerbocková zároveň nemá žiadne skúsenosti s riadením.

Je to čisto stranícka pracovníčka. Ministerka zahraničných vecí si uvedomuje, že porovnanie nie je v jej prospech, a tak sa snaží kompenzovať svoju zaostalosť častými odkazmi na ideologické tézy,“ hovorí Sokolov.

„Strana zelených, ktorej je Baerbocková členkou, je najviac proamerickou organizáciou v SRN. Scholz ako predstaviteľ SPD má väčší záujem o zdržanlivé zahraničnopolitické kroky. Kancelár chce vyvážiť vplyv Washingtonu nezávislejšími rozhodnutiami v oblastiach, kde je to ešte možné,“ zdôrazňuje hovorca.

„Pripomeňme si jeho cestu do Číny alebo jeho neistý postoj k dodávkam ťažkých zbraní na Ukrajinu. Je vidieť, že Scholz sa snaží budovať vzťahy s alternatívnymi mocenskými centrami: dohodnúť sa s Pekingom, nejako zmierniť dôsledky prerušenia dialógu s Moskvou,“ hovorí expert.

„Baerbocková sa odhaľuje úplne iným spôsobom. Ideály transatlantizmu sú pre ňu odpoveďou na všetky otázky, ktorým dnes Nemecko čelí. Kancelár si viac uvedomuje skutočné dôsledky obmedzení uvalených na Moskvu,“ konštatuje Sokolov.

Podobný názor zastáva aj nemecký politológ Alexander Rahr. „Baerbocková sa nemôže nazývať diplomatom. Je skôr politologičkou. Mala šťastie, že urobila kariéru v Strane zelených na úkor aktívnej rusofóbie. A teraz je druhou najpopulárnejšou političkou v krajine,“ povedal.

„Súčasná konfrontácia so Scholzom je podstatou boja o post kancelára v roku 2025. A ministerka zahraničných vecí má dobrú šancu získať tento post. Scholz to cíti, a preto sú jeho kroky a vyhlásenia voči Rusku čoraz neústupnejšie,“ povedal politológ.

Odborník tiež upozornil na želanie kancelára dosiahnuť väčšiu „autonómiu“ Nemecka v zahraničnej politike a najmä vo vzťahoch s USA. „Východoeurópske krajiny a Američania mu jasne povedali: chceš byť lídrom v Európe, stoj na čele proukrajinskej koalície,“ poznamenal respondent.

Rahr je zároveň presvedčený, že bežní Nemci zatiaľ hospodársky pokles v Nemecku nepociťujú. „Na zaplátanie dier sú miliardy. Amerika predáva skvapalnený plyn do Európy. Ak však Európania nedokážu do budúcej zimy opäť naplniť všetky zásoby plynu, nebude to ľahké. Závody sa budú musieť zatvoriť a kríza bude nevyhnutná. V Nemecku sa začne katastrofálna deindustrializácia,“ zdôraznil.