SAPI: Štát by sa mal pripraviť na zvýšený záujem domácnosti o zelené zdroje, môže za to adresná energopomoc

“Štát by sa mal už teraz pripravovať na zvýšený záujem domácností o vlastné zelené zdroje. Ak chce domácnostiam pomôcť zvládnuť skokový rast cien plynu budúci rok, mal by najmä finančne posilniť programy, ako je Zelená domácnostiam a Obnov dom, ktoré na tieto zdroje poskytujú dotácie,“ upozornil výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba.

SAPI ešte vo februári upozornila, že sa v rámci programu Zelená domácnostiam už tento rok vyčerpá všetkých 107,7 milióna eur pôvodne alokovaných až do roku 2029. Možnosť žiadať o dotáciu bola pritom spustená ani nie pred rokom, v auguste 2024. Aktuálne zostáva v rámci programu nevyčerpaných, alebo nepridelených žiadateľom, už len 29,83 milióna eur.

Slovensko má podľa SAPI veľké rezervy vo využívaní obnoviteľných zdrojov energií na kúrenie a chladenie. Ako vyplýva z dát Eurostat-u, Slovensko je v tejto oblasti až šieste od konca v rámci EÚ27. Podľa SAPI, to súvisí najmä s plošnými dotáciami plynu na vykurovanie, ktoré predlžujú návratnosť investície domácností do tepelných čerpadiel.

Slovensko nevyužíva potenciál OZE ani pri vykurovaní a chladení budov. Vyplýva to z dát Eurostat-u, podľa ktorého bol podiel OZE v roku 2023 iba 18,8 %, medziročne navyše došlo k poklesu tohto podielu. „Len pre porovnanie, v Českej republike až 27,8 % tepla a chladu vyrobili OZE, lídrom v EÚ27 je Švédsko so 67 %. Ale napríklad aj v Estónsku či Lotyšsku je to viac ako 60 %,“ dodal Karaba.

Vykurovanie a chladenie je u nás jedným z najväčších nákladov na energie domácností, verejného sektora, ale aj firiem. Podľa SAPI, by vyššie využívanie OZE na kúrenie a chladenie dokázalo ušetriť stovky miliónov eur na platbách za plyn. „Návratnosť tepelných čerpadiel sa pohybuje okolo 8 rokov. Ak ich domácnosti, ale aj školy či firmy skombinujú s fotovoltickými panelmi, šetria navyše aj na elektrine, z ktorej vyrábajú teplo či chlad,“ doplnil Karaba.

Najčastejšie využívané typy tepelných čerpadiel dokážu z jednej kilowatthodiny (kWh) elektriny vyrobiť 3 až 4 kWh tepla, kým bežný kondenzačný kotol dokáže z 1 kWh plynu vyrobiť len niečo okolo 1,05 kWh tepla. Dôvod, prečo nevyužívame efektívnejší spôsob výroby tepla a chladu, vidí SAPI najmä v pokračujúcom dotovaní cien plynu. „Od roku 2022 sme tu mali plošné dotácie na ceny plynu, ktoré nás ako krajinu stáli stovky miliónov eur. Tieto dotácie mnohých od investícií do OZE odradili, keďže návratnosť vychádzala, vzhľadom na plošne dotované ceny plynu, horšie,“ konštatoval Karaba.