Raši: Moderný štát nemôže fungovať bez silnej a rešpektovanej samosprávy

„Som rád, že v kontexte nevyhnutnej spolupráce sme na pôde národnej rady aj v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR iniciovali odborné diskusie, okrúhle stoly, na ktorých zazneli podnety zástupcov samospráv,“ uviedol. „Mnohé z týchto podnetov a diskusií sa už pretavili do konkrétnych legislatívnych návrhov,“ upozornil, poukazujúc napríklad na tému regulácie parkovania či poplatku za miestny rozvoj.

Šéf parlamentu sa stotožnil s dôležitosťou modernizácie a reformy verejnej správy a ocenil materiály, ktoré v tejto oblasti sformulovali samosprávne združenia. Verí aj v progres témy v nasledujúcom období prostredníctvom komisie pre modernizáciu samosprávy, ktorá má vzniknúť pri parlamentnom výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj. „To bude priestor na stretnutie praxe a odborného pohľadu a kde môžu vzniknúť koncepčné a efektívne riešenia s dlhodobým potenciálom,“ vyhlásil.

Raši je presvedčený, že na efektívne čerpanie eurofondov a ich spojenie s reformami je nevyhnutné, aby sa na nastavovaní nového programového obdobia podieľali aj samosprávy. „Aby bolo menej improvizácie, menej rozhodovania od stola a, naopak, viac partnerstva a viac načúvania regiónov,“ zdôraznil.

Podporil zároveň úsilie, aby samosprávy boli vyňaté zo sankčného mechanizmu v rámci tzv. dlhovej brzdy. „Verím, že čoskoro príde do národnej rady návrh, aby sa vás dlhová brzda a rozpočtové limity, ktoré vás obmedzujú, výrazne nedotýkali,“ uviedol smerom k predstaviteľom samospráv.

Dvojdňové (26. – 27. 5.) rokovanie najvyššieho orgánu samosprávneho združenia sa koná s mottom „Rozvoj Slovenska začína v mestách a obciach – RAST“ a je venované schvaľovaniu priorít ZMOS na nasledujúci rok, aktuálnym výzvam samospráv, ako aj diskusii o budúcnosti verejnej správy, financovania územia a investičného rozvoja Slovenska. Snem vyhodnotí aj činnosť združenia za predchádzajúci rok.

Božik: ZMOS bolo v uplynulom období aktívne dovnútra i navonok

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v uplynulom období vyvíjalo mimoriadnu aktivitu v rámci internej i externej komunikácie pri prezentovaní aktivít, názorov i vízií zástupcov miestnej a územnej samosprávy. V úvodnom príhovore na začiatku 38. snemu ZMOS to uviedol predseda združenia Jozef Božik.

Predseda ZMOS-u pri zhodnotení ostatného obdobia od minuloročného snemu ocenil, že samosprávam a ich rozvojom pomohli mimoeurofondové zdroje v rámci dotačných mechanizmov štátu. „Som rád, že 368 miest a obcí uspelo so žiadosťou na Environmentálnom fonde, 216 obcí uspelo so žiadosťou o dotáciu z Fondu na podporu športu,“ uviedol ako príklad. Pripomenul tiež, že v rámci výjazdových rokovaní vlád načerpali mimorozpočtové zdroje aj malé obce na svoje individuálne potreby. Upozornil však aj na stále pretrvávajúci problém s nedostatočným financovaním samospráv a súčasným mechanizmom. Pripomenul, že záujmom ZMOS-u je dospieť k tomu, aby podielová daň bola vytvorená daňovým mixom. „Teda výnosmi z daní právnických osôb, fyzických osôb i z dane z pridanej hodnoty,“ vysvetlil.

Poukázal aj na súčasnú prípravu rozpočtov v kontexte novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Zdôraznil existenčný záujem ZMOS-u na zmene ústavného zákona tak, aby boli mestá a obce vyňaté zo sankčného mechanizmu. „Je to požiadavka, ktorá musí odznieť smerom ku koalícii a opozícii. Dohodnite sa naprieč politickým spektrom na zmene ústavného zákona, aby tí, ktorí budú zvolení na jeseň v komunálnych voľbách, mohli pokojnejšie pripravovať a schvaľovať rozpočty,“ vyhlásil.

Formuloval aj ďalšie aktuálne rezonujúce témy pre miestnu územnú samosprávu, či už zastúpenie samospráv pri nastavovaní nového programovacieho obdobia alebo problematiku miestnych občianskych poriadkových služieb (MOPS).

Ocenil zároveň proaktivitu združenia v uplynulom období pri pripomienkovaní zákonov i presadzovaní záujmov a názorov miest a obcí v Hospodárskej a sociálnej rade. Zvýraznil i internú komunikáciu medzi vedením ZMOS-u a jeho členmi, rovnako i externú komunikáciu združenia. „Vydali sme 78 tlačových správ, urobili 32 brífingov, ZMOS je vidieť a počuť,“ vyhlásil.
Na záver vyjadril nádej, aby aj na aktuálnom sneme „zazneli slová, ktoré budú pre zástupcov miest a obcí podporou a motorom do ďalšej práce“.

Prezident: Pred Slovenskom stojí reforma verejnej správy

Pred Slovenskom stojí reforma verejnej správy. Zmeny a decentralizácia musia zodpovedať skúsenostiam a vývojovým trendom vrátane modernizácie a digitalizácia verejnej správy. Vo svojom príhovore na začiatku 38. snemu Združenia miest a obcí Slovenska to povedal prezident SR Peter Pellegrini.

„Slovenská republika má 33 rokov a nastal čas, keď si musíme odpovedať na zásadnú otázku, aký štát chceme mať o desaťročia. Naša odpoveď na dlhú dobu predurčí, či bude od Slovensko v konkurencii s inými štátmi úspešné alebo budeme prešľapovať,“ poznamenal Pellegrini. Reforma je podľa neho príležitosť a aj nevyhnutnosť posunúť sa bližšie k vízii moderného a decentralizovaného štátu, ktorý efektívne spravuje veci občanov tak, aby im zabezpečoval kvalitné a komfortné služby.

V tejto súvislosti prezident poukázal na nové programovacie obdobie. Apeluje, aby bol v ňom vyčlenený špeciálny balík eurofondov na reformu verejnej správy. „Uvedomujem si, že samotnú reformu nemožno urobiť za jedno volebné obdobie, ale ani eurofondy tu nie sú na jedno volebné obdobie,“ podotkol Pellegrini.

Hlava štátu zdôraznila, že netreba hovoriť len o obyčajnom predĺžení mandátov starostov, primátorov a predsedov krajov na päť rokov. „Pokiaľ s tým nepôjde ruka v ruke aj záväzok prijatia veľkej reformy verejnej správy, tak pôjde len o kozmetické gesto,“ skonštatoval Pellegrini. Taktiež verí, že do dialógu o reforme sa zapojí vláda aj ďalší partneri, aby z nej postupom času neostal „ďalší zbytočne popísaný papier“.

Prezident si myslí, že dozrel čas aj na „veľké upratovanie“ v kompetenciách. „Kompetenčný chaos je nutné konečne upratať. Slovensko dnes stojí na križovatke a verím, že slovenskí politici, či už z koalície alebo opozície, nájdu silu konať a meniť veci k lepšiemu,“ uviedol.

Samosprávy sú podľa Pellegriniho nosným pilierom slovenskej demokracie. Vníma ich tiež ako partnerov. „Iba partnerský vzťah medzi samosprávou a vládou nám dnes môže pomôcť, aby sme reformu verejnej správy aj v skutočnosti zvládli,“ ozrejmil.

Zároveň súhlasí s návrhom samospráv so zrušením novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, keďže dlhová brzda dnes obmedzuje ich možnosti. Pellegrini ďalej povedal, že samosprávy by mali získať možnosť aktívnejšie vstupovať do legislatívneho procesu. „Na stole je aj diskusia, či v prípade zákonov, ktoré sa dotýkajú samospráv, by ste mali alebo nemali disponovať aj tzv. suspenzívnym vetom,“ poznamenal.

Hlava štátu verí, že sa podarí prijať zákon, ktorý posilní kompetencie mestských a obecných polícií. Vyzval preto ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD), aby debatu o legislatíve uzavrel a predložil dobrý návrh zákona, ktorý zabezpečí poriadok a bezpečnosť občanov.

Premiér: Samosprávy nebudú pri schvaľovaní rozpočtov limitované obmedzeniami

Vláda berie na vedomie, že samosprávy nebudú pri schvaľovaní rozpočtov limitované žiadnymi obmedzeniami. Vo videopríhovore k delegátom snemu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) to uviedol predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD), ktorý v tejto súvislosti pripomenul, že vláda nemá v úmysle predložiť návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Premiér si je vedomý toho, že sa „všetkými smermi skloňuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a údajná povinnosť samospráv schvaľovať vyrovnané rozpočty“. Zároveň však poukázal na aktuálne znenie legislatívy.

„Podľa ústavného zákona neexistuje povinnosť predkladať vyrovnané rozpočty, ak, ako hovorí čl. 5 ods. 11 ústavného zákona, výdavky z verejných prostriedkov vyplývajúce z plnení medzinárodných zmlúv presiahli v úhrne 3 percentá hrubého domáceho produktu,“ upozornil. „Štatistický úrad SR 21. mája vydal verejnú správu, ktorá potvrdzuje, že k takémuto prekročeniu 3 percent došlo,“ dodal. Za daných okolností preto podľa premiéra nemá vláda v úmysle predložiť návrh novelizácie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a berie na vedomie, že samosprávy nebudú pri schvaľovaní rozpočtov limitované žiadnymi obmedzeniami.

Na novelu ústavného zákona, ktorá by vyňala samosprávy zo sankčného mechanizmu, vyzvali v predchádzajúcom období samosprávne združenia, téma rezonuje aj na aktuálnom dvojdňovom (26. – 27. 5.) sneme ZMOS.

Premiér vo svojom príhovore ocenil prácu šéfov samospráv, ich skúsenosti a znalosť miestnych pomerov, zároveň poukázal na to, že v súčasnosti nastavený systém života miestnej a regionálnej samosprávy je neudržateľný. Vyzval preto predstaviteľov samospráv na proaktívnu spoluprácu pri príprave strategických dokumentov – vízie Slovenska do roku 2040 a stratégie Slovenska do roku 2040.

Je presvedčený, že práve samosprávy majú byť iniciátormi zmien. „Zásadné zmeny v samospráve nemôže navrhovať vláda a jej úradníci. Zmena musí prísť od vás, my ju len v ústavných orgánoch zrealizujeme, ak na nej budete dohodnutí,“ deklaroval. Myslí si, že pri budúcich zmenách sa možno inšpirovať aj dobrými príkladmi z praxe z minulosti, tak ako sa napríklad duálne vzdelávanie vrátilo k úlohe a významu učňovského vzdelávania. „Obdobne by bolo vhodné otvorene hovoriť o výhodách a nevýhodách bývalých strediskových obcí. V spájaní činností jednotlivých samospráv, v spoločných úradovniach financovaných aj z európskych fondov vidíme prvé lastovičky a pravdepodobne aj základnú líniu reformy samosprávy,“ uviedol premiér.

Zvýraznil aj nevyhnutnosť spolupráce a profesionálnej diskusie na tému, ako samosprávy čo najširšie zapojiť do čerpania európskych fondov.