Len pár kilometrov od Bratislavy prijala maďarská obec Rajka v týchto dňoch  nariadenie (s účinnosťou k 1.10.2025), ktoré môže zásadne zmeniť život v pohraničí. Obyvatelia malej dediny, ktorá sa za posledné desaťročie premenila na slovenské predmestie, už viac nechcú byť len nocľahárňou pre ľudí z Petržalky. Nové pravidlá, platné od 1. októbra, podmieňujú kúpu nehnuteľnosti aj usadenie sa viacerými kritériami.

Záujemca musí mať trvalý pobyt priamo v obci, zaplatiť poplatok za prisťahovanie, 1,5 milióna forintov (približne 3 750 eur) a rátať s tým, že samospráva má predkupné právo na niektoré pozemky.

Rajka to odôvodňuje snahou zachovať „miestnu identitu, tradície a kultúrne hodnoty“ a zabrániť „masovému, špekulatívnemu a investičnému nákupu nehnuteľností“. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide len o pokus brániť sa rastúcemu počtu Slovákov, ktorí si sem našli cestu z Bratislavy. No v skutočnosti ide o oveľa širší fenomén – o reakciu na sociálne a ekonomické zmeny, ktoré zasahujú celé Maďarsko.

Zákon, ktorý dal obciam novú moc na zachovanie identity

Rajka využila zákon, ktorý prijal maďarský parlament na jar 2025 pod názvom Zákon o ochrane miestnej identity (A helyi önazonosság védelméről). Tento zákon nevznikol ako reakcia na slovenských prisťahovalcov, ale ako odpoveď na prudké zmeny v štruktúre obyvateľstva v rôznych regiónoch krajiny.

V mnohých obciach v okolí Budapešti, Győru či Balatonu za posledné roky rástol počet nových obyvateľov tak rýchlo, že miestna infraštruktúra prestala stačiť. Ceny nehnuteľností vystrelili nahor, mladí Maďari si bývanie prestali môcť dovoliť a tichý vidiek sa menil na developerské predmestia.

Dôvodová správa k zákonu hovorí o „nežiaducich spoločenských zmenách“ a „potrebe zachovať charakter obce“. Parlament dal samosprávam právomoc prijímať miestne nariadenia, ktoré môžu obmedziť špekulatívny predaj nehnuteľností, stanoviť podmienky pre trvalý pobyt a chrániť miestne komunity pred nekontrolovaným prisťahovaním.

Zákon teda nie je namierený proti cudzincom, ale proti nekontrolovanému prisťahovalectvu, ktoré v kombinácii s realitným boomom prináša do malých obcí sociálny chaos a tlak na miestnu komunitu. Podľa tohto zoznamu obcí patrí Rajka medzi prvé obce, ktoré túto právomoc využili naplno – a hoci tým zasiahla najmä slovenskú komunitu, jej motívy sú hlbšie a univerzálnejšie.

Rajka urobila krok, ktorý si mnohé európske obce zatiaľ netrúfli: otvorene priznala, že globalizovaný realitný trh má svoje limity. Že dedina s niekoľkými tisíckami obyvateľov nemôže absorbovať tisíce nových prisťahovalcov bez toho, aby sa rozpadli jej väzby, infraštruktúra a identita.

Tento krok je preto menej o národnosti a viac o práve komunity rozhodovať, kto a za akých podmienok v nej bude žiť.

Rajka tým zároveň nastavila zrkadlo aj celej strednej Európe – ukázala, že aj v rámci Európskej únie môže samospráva povedať „dosť“, keď má pocit, že sa stáva obeťou vlastného úspechu.

Západní dôchodcovia utekajú nielen pred cenami, ale aj pred chaosom

Rajka nie je jediným miestom v Maďarsku, kde sa mení štruktúra obyvateľstva. Na opačnom konci krajiny, v župách Zala, Somogy a Vas, prebieha tichá migrácia iného druhu – migrácia západoeurópskych dôchodcov, najmä z Nemecka, Holandska, Belgicka a Švajčiarska.

Podľa údajov maďarského štatistického úradu (KSH) a reportáží médií ako Reuters či CGTN Europe žije v Maďarsku vyše 22-tisíc nemeckých občanov, z ktorých takmer polovica má viac než 60 rokov. Najviac sa koncentrujú v okolí Balatonu, kde sa v niektorých obciach stali menšou, ale stabilnou komunitou.

Oficiálne dôvody tejto migrácie sú ekonomické – lacnejšie bývanie, priaznivé podnebie, nižšie životné náklady. No v rozhovoroch, ktoré priniesli Reuters aj Hungary Today, sa opakuje ešte jeden motív: pocit väčšej bezpečnosti a spoločenskej stability. „V Budapešti sa cítim bezpečnejšie ako v Berlíne,“ povedal pre regionálne médiá jeden z nemeckých dôchodcov žijúcich pri Balatone. Podobné výpovede nie sú výnimkou.

V článkoch Mandiner a Liner.hu viacerí prisťahovalci otvorene priznali, že odišli z Nemecka, pretože sa už necítili doma – v dôsledku prudkej zmeny štruktúry obyvateľstva, stúpajúcej kriminality a kultúrnych konfliktov. Niektorí dokonca hovoria, že „nevedia zniesť nemeckú migračnú politiku“, ktorá podľa nich zničila charakter tamojších miest.

Tieto svedectvá nie sú len osobnými pocitmi. V maďarských prieskumoch o zahraničnej migrácii seniorov sa pojmy „nyugodt életkörnyezet“ (pokojné prostredie) a „biztonság“ (bezpečnosť) objavujú častejšie než „nízke ceny nehnuteľností“. Západní dôchodcovia si v Maďarsku nekupujú len domy, ale predovšetkým pokoj a predvídateľnosť – hodnoty, ktoré sa im doma strácajú.

Pre mnohých z nich sa Maďarsko stalo ostrovom tradičnosti uprostred rozbúrenej Európy: krajinou, kde je ešte možné žiť bez strachu a bez potreby prispôsobovať sa tlakom multikultúrnej politiky. A práve v tom tkvie hlbší zmysel tejto migrácie – nie je len ekonomická, ale aj civilizačná.

Maďarsko reaguje na jav, ktorý k nám ešte len prichádza

Aj Slovensko je zatiaľ vnímané ako pokojná a bezpečná krajina. A práve to môže byť dôvod, prečo sa podobná migrácia začne presúvať aj sem. Zatiaľ nejde o masový trend, no prvé signály už vidno.

Podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) a Štatistického úradu SR dlhodobo rastie počet cudzincov s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku. Popri Ukrajincoch a Srboch pribúdajú aj občania západoeurópskych krajín – Nemecka, Rakúska, Belgicka či Holandska.

Aj keď neexistujú centrálne štatistiky o národnostnej štruktúre zahraničných vlastníkov podľa obcí, regionálne médiá a realitné kancelárie potvrdzujú rastúci záujem západoeurópskych kupcov o slovenské kúpeľné a horské oblasti.

Denník MY Liptov napríklad priniesol profil belgického investora, ktorý na Liptove vybudoval menší rezort a trvalo sa tu usadil – ako symbol novej generácie západných rezidentov hľadajúcich pokoj a dostupnejší život. Podobné trendy sú viditeľné aj v kúpeľných mestách. TASR napr. informovala o rozširovaní apartmánových projektov a ubytovacích kapacít v Bojniciach a Dudiniciach, ktoré sa orientujú na klientelu zo západnej Európy. V Piešťanoch zase dlhodobo pôsobí zahraničná komunita, ktorú miestne médiá spomínajú už niekoľko rokov. Portál PNky upozornil, že okrem kúpeľných hostí sem prichádzajú aj zahraniční vlastníci apartmánov a víl, hoci ide o rozptýlený, nie masový jav.

Tieto správy naznačujú, že Slovensko sa pomaly začína objavovať na mape západoeurópskych kupcov hľadajúcich pokoj, bezpečnosť, kultúrnu blízkosť a nižšie životné náklady – presne tie isté motívy, ktoré stoja za migráciou nemeckých dôchodcov do Maďarska. Zatiaľ ide o ojedinelé prípady, no môžu byť predzvesťou širšieho trendu.

Slovensko sa pre mnohých cudzincov stáva „malým Rakúskom“ – krajinou, kde sa dá žiť tradičným spôsobom života bez chaosu veľkomiest a kde sa ešte dá kúpiť dom v prostredí, ktoré pôsobí kultúrne kompatibilne a bezpečne.

Ak však štát a samosprávy nezasiahnu, môže sa zopakovať scenár Balatonu či Rajky: prudký rast cien, špekulatívne investície a vytláčanie domácich obyvateľov z trhu s bývaním.

Trvalý pobyt a dane – prečo Rajka koná racionálne

Zaujímavým prvkom nariadenia Rajky je aj požiadavka trvalého pobytu v obci. Naoko formalita, v skutočnosti praktické opatrenie, ktoré by ocenili aj mnohé satelity slovenských metropol. Podielové dane sa totiž aj v Maďarsku rozdeľujú podľa trvalého pobytu, nie podľa reálneho miesta života. Ak teda niekto býva v Rajke, ale má trvalý pobyt v Bratislave, obec z neho nemá ani forint.

Nové nariadenie to mení: kto chce žiť v Rajke, má sa tam aj oficiálne prihlásiť. Obec tak získa peniaze na cesty, školy a infraštruktúru, ktoré využívajú aj noví obyvatelia. Je to úplne logické a spravodlivé riešenie, ktoré by mohlo fungovať aj na Slovensku.

Naše satelitné obce okolo Bratislavy – Dunajská Lužná, Miloslavov, Bernolákovo – dlhodobo upozorňujú, že im chýbajú peniaze práve preto, že tisíce ich obyvateľov majú stále trvalý pobyt v hlavnom meste. Bratislava inkasuje dane, ale služby platí vidiek.

Rajka ukázala, že sa to dá riešiť aj bez veľkých reforiem – stačí odvaha a vôľa konať.

Čo by Slovensko mohlo prevziať

Inšpirácia z Maďarska nemusí znamenať kopírovanie zákona. Skôr ide o pochopenie princípu – ochrana miestnych komunít pred špekulatívnym kapitálom a neudržateľnou migráciou. Slovensko by mohlo prevziať tri kľúčové prvky: právo obce zasiahnuť do predaja strategických nehnuteľností, motiváciu k prihláseniu trvalého pobytu a daňové nástroje proti nevyužívaným bytom.

Takéto opatrenia by mohli čiastočne riešiť aj náš dlhodobý problém dostupnosti bývania. Ak by sa obmedzili investičné nákupy bez reálneho bývania, tlak na ceny by klesol. Nešlo by o diskrimináciu, ale o spravodlivosť – o ochranu práva bývať tam, kde človek žije, a nie hromadiť byty ako tovar.

Slovensko by však mohlo podobnú legislatívu využiť aj v inom zmysle – ako nástroj na ochranu východného pohraničia.

Regióny ako Sobrance, Michalovce či Snina dnes zažívajú tichú, ale viditeľnú premenu. V dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine sa mení štruktúra obyvateľstva, rastie počet cudzincov, ktorí tu dlhodobo žijú alebo podnikajú, a zvyšuje sa tlak na miestne služby a nehnuteľnosti.

Zatiaľ je tento pohyb relatívne malý, no po skončení vojny a prípadnom vstupe Ukrajiny (alebo jej zvyšku) do Európskej únie, na ktorý Brusel dlhodobo tlačí, môže nastať nová vlna presídľovania.
Ukrajinské obyvateľstvo, vyčerpané vojnou a ekonomickým kolapsom, sa prirodzene obráti k stabilnejším regiónom západným smerom – a v prvej línii bude práve slovenské pohraničie.

Bez rozumnej regulácie by sa tak mohol zopakovať scenár, ktorý dnes sledujeme v Rajke: rýchly nákup pozemkov, zmena demografického pomeru, tlak na školstvo a infraštruktúru, zánik miestnej identity.
Nie preto, že by noví obyvatelia boli „nežiaduci“, ale preto, že žiadna komunita neunesie takýto rýchly presun obyvateľstva bez vážnych následkov.

Zákon podobný maďarskému by preto Slovensku umožnil: chrániť sociálnu a kultúrnu stabilitu pohraničných regiónov, zachovať demografickú rovnováhu a charakter obcí a pripraviť sa na tlak, ktorý po prípadnom rozšírení EÚ na Ukrajinu nevyhnutne príde. Samozrejme, takýto zákon by musel byť v súlade s ústavou SR a právom EÚ, čo si vyžaduje dôkladnú legislatívnu prípravu.

Maďarsko svoj zákon prijalo v čase, keď sa ešte len formovali prvé príznaky tejto zmeny. Slovensko má zatiaľ výhodu – môže konať preventívne, nie až vtedy, keď sa demografická a majetková mapa regiónov nenávratne zmení.

Identita, ekonomika a odvaha konať

Rajka sa stala symbolom – malou obcou, ktorá si povedala dosť. V čase, keď Európa hľadá rovnováhu medzi otvorenosťou a sebazáchovou, ide o odvážny krok. Nech je ich motivácia akákoľvek, podstata je jasná: miestna samospráva má právo chrániť svoj charakter, kultúru a verejný poriadok.

No netreba zabúdať, že Rajka by to sama nedokázala. Bez podpory z Budapešti, bez zákona o ochrane miestnej identity, ktorý jej dal právny rámec a odvahu konať, by sa žiadne nariadenie o obmedzení prisťahovalectva nemohlo prijať. Tento príklad preto nie je len o jednej obci, ale o tom, že ak štát chce chrániť svoje komunity, musí im dať zákonnú silu konať.

Na Slovensku zatiaľ o takýchto témach nehovoríme. Ale možno by sme mali. Lebo kým Maďari riešia, ako ubrániť nielen Rajku pred chaosom, my budeme o pár rokov riešiť, ako ubrániť vlastné mestá a dediny pred rovnakým javom – či už pôjde o tlak z Bratislavy, migráciu za bezpečím zo západnej Európy alebo o presun obyvateľstva z Ukrajiny.

Ak sme ešte stále presvedčení, že bezpečnosť, pokoj a kultúrna kontinuita nie sú len prázdne slová, ale zostávajú víziou Slovenska aj v 21. storočí, potom by sme mali mať odvahu žiadať od našich poslancov, aby aj Slovensko dalo obciam podobné právomoci. Lebo domov sa nebráni heslami, ale zákonmi.