Prvá novela riešila najmä odpady spadajúce pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov (RZV). Predkladateľ chcel okrem iného presadiť, aby pod RZV spadali výrobky zo všetkých druhov plastov. „V súčasnosti je za neobalový výrobok pre RZV považovaný výrobok vyrobený len z niektorých druhov plastov, čo má za následok, že napriek tomu, že produkt končí v komunálnom odpade, výrobca/distribútor neprispieva do systému RZV a nehradí náklady spojené so zberom, triedením a recykláciou tohto odpadu,“ okomentoval.

Novelou chcel presadiť aj ďalšie zmeny. Novela mala napríklad upraviť sankcie za neplnenie si povinností v rámci RZV. „Aktuálne je výška pokuty za neplnenie si povinností v rámci RZV významne nižšia ako výška poplatku do RZV, a tak je bežnou praxou, že sa podnikateľské subjekty vedome vyhýbajú povinnosti RZV, keďže sankcie sú rádovo nižšie ako poplatok samotný, a teda finančne pre nich výhodnejšie,“ ozrejmil.

Ďalšia úprava z dielne Saba hovorila o skládkach. „Cieľom návrhu bolo zabezpečiť, aby účelová finančná rezerva na uzatvorenie a rekultiváciu skládky, ktorú prevádzkovateľ skládky vytvára počas doby životnosti skládky, čo najlepšie zodpovedala skutočnej výške nákladov na uzatvorenie a rekultiváciu skládky. Tiež je cieľom zabezpečiť, aby prevádzkovateľ skládky mohol realizovať rekultiváciu skládky z tejto účelovej finančnej rezervy riadne a včas,“ priblížil.