Protiruská propaganda kopíruje anglosaskú teóriu z počiatku minulého storočia, jej slabinou je mizerná kreatívnosť a zúfalo slabá inovatívnosť

Moskva 20. novembra 2018 (HSP/Foto:Pixabay)

Ruský portál „Planet Today“ porovnal metodiku a hlavné princípy západnej protiruskej propagandy, pričom dospel k zaujímavému poznaniu. Súčasná rusofóbna kampaň v réžii USA a Veľkej Británie, na ktorej sa rôznou mierou podieľa aj väčšina ich vazalských štátov združených v NATO,  je teoreticky podložená v „biblii“ novodobej vojnovej propagandy „Klamstvo v čase vojny“ („Falsehood in War-Time“). Jej autorom paradoxne nie je Joseph Goebbels, ako by sa mohol niekto domnievať, ale britský lord Arthur Ponsonby

Väčšina ľudí zvykne mylne prisudzovať najväčšie zásluhy v oblasti „propagandy“ niekdajšiemu ríšskemu ministrovi pre ľudovú osvetu a propagandu Josephovi Goebbelsovi. Čiastočne síce majú pravdu, avšak skutočným duchovným otcom novodobej „propagandy“ a príslušného know-how je anglosaský lord Arthur Ponsonby (1871 – 1946), ktorému sa niekedy pripisuje aj autorstvo chronicky známeho výroku o tom, že „pravda je prvou obeťou vojny“. Ponsonby síce použil túto vetu v roku 1928 ako motto svojho diela „Falsehood in War-Time“, avšak ako klasický plagiátor si túto myšlienku iba vypožičal od amerického senátora Hirama Johnsona, ktorý tento výrok predniesol už v roku 1917.

Vo svojej práci „Falsehood in War-Time“ Arthur Ponsonby identifikoval základné klamstvá a lži, ktoré podľa jeho mienky zohrávajú rolu fundamentálnych inštrumentov v rámci vojnového úsilia zameraného na konečnú porážku nepriateľov Veľkej Británie. Desať základných „prikázaní“ vojnovej propagandy („ten commandments of propaganda“) obsiahnutých v práci lorda Ponsonbyho aplikovala západná a predovšetkým anglosaská propaganda v každej ďalšej vojne. Pri pozornejšom skúmaní je úplne zjavné, že tieto klamstvá a lži západná propaganda aktuálne uplatňuje voči Rusku, pričom si nedala veľkú námahu, aby ich aspoň nejakým spôsobom kreatívne rozvinula a inovovala. Stačí ich vymenovať:

1. „We do not want war“ – opakovane presviedčať, že „my“ nechceme vojnu.
2. „The opposite party alone is guilty of war“ – ak dôjde k vojne, vinné je výlučne Rusko, ktoré vojnu rozpútalo, zatiaľ čo „my“ sa iba bránime.
3. „The enemy is the face of the devil“ – sústavne démonizovať nepriateľskú stranu a jej vodcu ako stelesnenie diabla, pričom nie je nevyhnutné indoktrinovať vlastné obyvateľstvo nenávisťou voči celému ruskému národu, úplne stačí ak je obraz nepriateľa personifikovaný s tým, že ruský líder je psychicky narušená osobnosť, ktorá podlieha korupcii do tej miery, že je absolútne nepredvídateľná.
4. „We defend a noble cause, not our own interest“ (Just war theory) – zdôrazňovať, že bránime vznešené hodnoty a nie iba zištné záujmy našich oligarchov (v západnej terminológii: „filantropov“), čiže vedieme „spravodlivú“ vojnu.
5. „The enemy systematically commits cruelties; our mishaps are involuntary“ – nepriateľ sústavne pácha zverstvá a zločiny; nám sa to občas stáva výlučne nedopatrením.
6. „The enemy uses forbidden weapons“ – nepriateľ používa zakázané prostriedky a zbrane.
7. „We suffer small losses, those of the enemy are enormous“ – naše straty sú malé, zatiaľ čo straty nepriateľa sú enormné.
8. „Artists and intellectuals back our cause“ – umelci a intelektuáli sú na našej strane.
9. „Our cause is sacred“ – naša vec je posvätná.
10. „All who doubt our propaganda, are traitors“ – všetci tí, ktorí neveria našej propagande, sú zradcovia.

Lord Arthur Ponsonby považoval účelové využívanie týchto klamstiev a lží za nevyhnutnú súčasť akéhokoľvek vojnového ťaženia. Bez ich uplatnenia v praxi by podľa jeho mienky Veľká Británia nebola v stave racionálne zdôvodniť svoje vojny a čo je ešte horšie, chýbala by jej samotná vôľa viesť akúkoľvek vojnu („no reason and no will for war“).

Gabriel Gačko