Slovenskému trhu práce by pomohla väčšia mobilita pracovnej sily

„Mobilita pracovnej sily patrí ku kľúčovým faktorom pružnosti pracovného trhu a tým aj úspešnosti ekonomiky. Či už ide o štrukturálnu mobilitu, teda presúvanie pracovníkov medzi rôznymi typmi zamestnania či odvetviami, alebo geografickú, to znamená migráciu medzi regiónmi. Slovensko pritom v oboch spomínaných typoch mobility pracovnej sily zaostáva za vyspelými krajinami,“ hovorí Jitka Kouba, riaditeľka marketingu personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group. Podľa Inštitútu finančnej politiky je štrukturálna mobilita na Slovensku najnižšia v EÚ, pričom len 3,8 % ľudí zmenilo svoj pracovný status v roku 2023.

Nízka mobilita je spôsobená aj nedostatočným celoživotným vzdelávaním a neochotou zamestnávateľov investovať do zaškolenia.

„Školenia a kurzy sú žiadané u 82 % zamestnancov, no zamestnávatelia ich poskytujú len 36 % pracovníkov,“ dodáva Kouba.

Geografická mobilita je obmedzená nedostupnosťou bývania. Slováci sa za prácou sťahujú menej než v iných krajinách EÚ.

„Naša nedávna anketa napríklad ukázala, že len 28 % Slovákov by nebolo ochotných sa za prácou presťahovať. 33 % respondentov by za zaujímavou pracovnou ponukou odišlo bez váhania, 40 % by situáciu zvážilo podľa konkrétnej ponuky a okolností. Okrem atribútov práce samotnej, ako je výška mzdy alebo atraktívne benefity, je v tomto prípade rozhodujúcim faktorom tiež možnosť bývania,“ hovorí Jitka Kouba.

Pre Slovákov je typické „bývanie vo vlastnom“ – viac než 90 % ľudí u nás vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva. Európsky priemer je pritom menej než 60 %. Najmenej ľudí je takto zviazaných s nehnuteľnosťou vo vyspelých krajinách ako je Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko či Dánsko. K tradičnej snahe vlastniť nehnuteľnosť, v ktorej človek býva, sa na Slovensku pridáva aj nedostupnosť nájomného bývania a vysoké ceny nehnuteľností v lokalitách s najnižšou nezamestnanosťou a najväčším dopytom po pracovnej sile.