Vyplýva to z prieskumu Agentúry SCIO, ktorý robila v dňoch 8. až 13. júla na reprezentatívnej vzorke 1 028 respondentov. Na treťom mieste v preferenciách respondentov by sa podľa prieskumu umiestnila Republika s podporou 10,08 percenta.

V prieskume nasledujú hnutie Slovensko so ziskom 9,04 percenta hlasov a strana Hlas-SD, ktorú by volilo 8,91 percenta respondentov. Práve Hlas-SD zaznamenal najvýraznejší medzimesačný rast. Do parlamentu by sa dostali aj strany Sloboda a Solidarita so ziskom 8,14 percenta hlasov a tiež KDH a Demokrati, ktorí by získali zhodne po 5,68 percenta hlasov. Pred bránami národnej rady by zostali Sme rodina (4,01 %), SNS (3,49 %), Maďarská aliancia (3,36 %), Právo na pravdu (2,97 %), Za ľudí (2,33 %), Strana vidieka (1,42 %), Kresťanská únia (0,78 %) a Kotlebovci – ĽSNS (0,52 %).

„Po troch mesiacoch už nemožno hovoriť o jednorazových výkyvoch. Vidíme trend postupného približovania dvoch najsilnejších strán, pričom rozdiel medzi nimi sa znížil na menej ako jedno percento. Voliči sa zjavne opäť rozhodujú pragmatickejšie a volebný súboj sa začína nanovo otvárať. Osobitne so zmenami preferencií menších politických strán,“ skonštatoval hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.

Podľa neho je zároveň zaujímavé, že po júnovom posilnení koaličných strán pokračuje rast najmä Hlasu-SD, zatiaľ čo väčšina opozičných subjektov s výnimkou Slobody a Solidarity zaznamenala mierny pokles alebo stagnáciu. Väčšina týchto zmien sa však podľa neho stále pohybuje v rámci štatistickej odchýlky, preto sa zásadnejšie nemení ani povolebná matematika, ani možnosti zostavenia stabilnej väčšinovej vlády. „Ak sa na politickej scéne neobjaví nový relevantný hráč, o ktorom sa v kuloároch uvažuje po regionálnych a komunálnych voľbách, alebo sa cez päť percent nedostane ďalší subjekt, napr. po spojení Sme rodina s Richardom Sulíkom, väčšinovú vláda bez hnutia Slovensko sa podľa aktuálnych modelov zostaviť nepodarí,“ doplnil Klus