Môj profil 
Predplatné
Kerozín a napalm namiesto rozumu
Prezident Andrej Kiska sa vrátil po týždňovej lyžovačke v Innsbrucku naspäť do práce a prilial do plameňov politických vášní za barel kvalitného kerozínu. Udalosťami a politickým tlakom vystresovaný premiér Robert Fico sa naladil na rovnakú nôtu a v odpovedi na vskutku neštátnické vystúpenie hlavy štátu použil slová, rovnajúce sa účinku napalmu. Páni Kiska a Fico nezvládli emócie a ešte viac skomplikovali už aj tak zložitú spoločenskú situáciu.
Prezidenta neospravedlňuje, že je politik – amatér, odchovaný na liberálno-demokratických frázach, ktorý si do komplexne štruktúrovaného verejného života len odskočil z pomerne jednoduchého sveta rozdielov nákupných a predajných cien elektrických spotrebičov. Je zodpovedný za každé prednesené slovo v úrade prezidenta. Predseda vlády mal na druhej strane uplatniť politickú skúsenosť a zrelosť, nie nabíjať hysterickým médiám a po moci roztrasenej opozícii na ďalšie delostrelecké salvy. V súčasnej napätej situácii to bol najhorší krok, akého sa mohol predseda vlády dopustiť.
Vo vleku diktátu médií
Prezident aj premiér si, žiaľ, nechajú diktovať médiami tón verejnej diskusie. Každý z iných pohnútok a iným spôsobom, ale na tom nezáleží. Prvý aj tretí najvyšší ústavný činiteľ predsa musia myslieť i konať autonómne. Jeden doslova odčítava z pier novinárom, aby im ulahodil, druhý zase dovolí, aby ho prezident a médiá vtiahli do primitívnej slovnej pasce.
Ak by bol Andrej Kiska aspoň trochu politicky príčetný, nemôže v stave davovej psychózy, v ktorej sa dnes časť spoločnosti v dôsledku práce nezodpovedných médií nachádza, volať po predčasných voľbách. Slovensko nie je v ústavnej kríze, v parlamente ešte stále funguje viac ako menej stabilná väčšina a výkonná moc plní zákonné funkcie. Jediné, čo tu nefunguje, je emocionálna rovnováha spoločnosti. Aj to nie celej. Práve naopak. Čím ďalej od bratislavskej sociálnej a mediálnej bubliny, tým menej sú ľudia náchylní podliehať hystérii a davovej psychóze. Ak chce Andrej Kiska meniť vládu, mal by si predovšetkým vyriešiť, či mu rodina dovolí, alebo nedovolí naďalej sa angažovať v politike, a keď dostane doma zelenú, nech sa pokúsi vyhrať voľby v riadnom termíne a vytvoriť novú parlamentnú väčšinu. V prejave Andreja Kisku bolo viacero ďalších absurdít, ale nie je na mieste im venovať pozornosť, pretože nie každá hlúposť má rovnakú politickú relevanciu.
Súdny človek však nedokáže pochopiť ani to, ako môže taký skúsený a pragmatický politik, akým je Robert Fico, zareagovať na prezidentovo vystúpenie slovami ako „prevrat“, narážkami na plán zosnovaný v zahraničí či rečníckymi otázkami, naznačujúcimi zákulisné intrigy Georgea Sorosa. Toto premiérovi nikdy nemohlo prejsť, aj keby Sorosovi agenti priamo písali prezidentov prejav; čo, samozrejme, nepísali. Čo tak asi Robert Fico očakával? Azda si len nemyslel, že všetci precitnú a uveria? Ale čo si potom teda myslel? Problém zrejme spočíva v tom, že v tomto prípade jednoducho nemyslel, ale nechal sa unášať emóciami. Premiér mohol pokojne kritizovať prezidenta pre jeho politickú nezodpovednosť, oprávnene mohol poukázať na to, že hlava štátu namiesto tlmenia vášní iba ďalšie vyvolala, avšak Robert Fico mal verejnosť predovšetkým upokojiť a ukázať, že pozná cestu, akou vyviesť národ z davovej psychózy. Áno, premiér to neskôr večer v televíznom prejave urobil, ale na ten mu už hysterickí a manipuláciou sa živiaci novinári kašľali.
Hrozba pouličného násilia
Dvojnásobná vražda nie je dôvodom na predčasné voľby. Ani mediálne špekulácie o mátožiacich Talianoch na Zemplíne či ďalšie novinárske manipulácie nimi nemôžu byť. Ak dáme bokom politickú rétoriku opozície a nátlakový naratív médií, vyšetrovanie skutku prebieha neštandardne. Neštandardne, pretože je naň nasadené neobvyklé množstvo síl a prostriedkov, zúčastňujú sa na ňom experti zo zahraničia a celý postup osobne každý druhý deň kontroluje generálny prokurátor. Takéto rozsiahle a transparentné vyšetrovanie Slovensko nezažilo a tak skoro ani nezažije.
Nikto, pravdepodobne ani orgány činné v trestnom konaní, ešte nepozná skutočný motív dvojnásobnej vraždy. A to je dôvod, prečo nikto nie je oprávnený na základe tohto skutku vyvodzovať politickú zodpovednosť, požadovať pád vlády a konanie predčasných volieb. Napriek tomu to mnohí robia a je medzi nimi aj prezident Andrej Kiska.
Tragédie vždy vyvolávajú emócie. Sú prirodzené a pochopiteľné. Hystéria a davová psychóza sú však neakceptovateľné, a práve tieto fenomény dominujú v opozičnom a mediálnom naratíve. Ak v tejto atmosfére niekto volá po predčasných voľbách, je hazardér. Davová psychóza je totiž živnou pôdou pre pouličné násilie a k nemu volanie po predčasných voľbách nevyhnutne speje.
Peter Toth
Pôvodne vyšlo na Datel.sk
