Môj profil 
Predplatné
“Washington uznal významný pokrok Uzbekistanu, ktorý sme dosiahli minulý rok v oblasti náboženskej slobody, odstránenia nútenej a detskej práce, v oblasti ľudských práv, ako aj vytvorenia podmienok pre bezpečnú slobodu prejavu,” uviedol Kamilov.
Pompeo rokoval tiež s uzbeckým prezidentom Šavkatom Mirzijojevom a zúčastnil sa na stretnutí šéfov diplomacie z Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu. Témou rokovaní boli bezpečnostné otázky, ekonomická integrácia týchto krajín a možnosti ich transformácie.
Mirzijojev, bývalý premiér, sa stal prezidentom po úmrtí svojho predchodcu Islama Karimova v septembri 2016. Karimov vládol v tejto najľudnatejšej stredoázijskej krajine železnou päsťou už pred rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Mirzijojev podnikol kroky k stabilizácii problematickej ekonomiky a zavedeniu reforiem.
Uzbekistan disponuje značnými zásobami ropy a zemného plynu. Je všeobecne vnímaný ako protiváha k ruskému a čínskemu vplyvu v danom regióne, analyzuje stanica Slobodná Európa. Krajina uzavrela spojenectvo so Spojenými štátmi vo vojne v Afganistane a v boji proti islamským radikálom.
Pompeo pricestoval do Uzbekistanu z Kazachstanu, kde sa stretol sa tamojším prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom a jeho predchodcom Nursultanom Nazarbajevom. Šéf americkej diplomacie sa predtým v Minsku stretol s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom a v Kyjeve s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským.
