Perly z besedy o dezinformačných médiách v podaní komentátora SME Schutza, aktivistu Benčíka, mimovládkarky Masarikovej a novinára z Korzára Vrábeľa

Bratislava 17. júna 2018 (HSP/Foto:Screenshot:Video)

V akom stave sú slovenské médiá? Aký majú vplyv sociálne siete, blogy a youtube, ktoré každému umožňujú stať sa amatérskym novinárom? A aký vplyv majú rôzne “alternatívne médiá”, fake news, propaganda, dezinformácie? Ako v dnešnom svete rozoznať pravdu a existuje vôbec?

Diskusie na tieto témy sa zúčastnili:

– Ján Benčík, bloger, Biela vrana

– Monika Masariková, Slovak Security Policy Institute

– Peter Schutz, komentátor SME

– Jaroslav Vrábeľ, denník Korzár

Organizátorom besedy ktorú moderoval Tomáš Madleňák bolo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Prvá otázka smerovala k tomu, čo sa zmenilo v práci novinárov od vraždy ich kolegu Kuciaka. Odpovedal najskôr Peter Schutz:

„Pohľad na novinárov ktorý bol v spoločnosti veľmi negatívny sa čím ďalej preklápa na tú pozitívnu stranu. Je už počuť, že novinári sú aj na niečo užitoční, lebo tá nálada bola veľmi protinovinárska. Bohužiaľ si mnohí začali dávať väčší pozor na to čo píšu, lebo si uvedomili, že to čo sa stalo, nie je možné iba v Rusku, ale už aj na Slovensku.

Ďalší v poradí odpovedal šéfredaktor denníka Korzár Jaroslav Vrábeľ, ktorý v snahe ísť s prúdom súkal zo seba takéto odpovede:

„ Ja z pohľadu regiónu, ako to vnímam ja, tak myslím, že média po tejto tragédií spojili svoje sily a zomkli sa tak, ako si to nepamätám nikdy predtým. Myslím, že zapli akési pomyselné turbo a pustili sa do najťažších tém, vlastne v priamom prenose za ostatné tri mesiace podľa mňa vznikli najlepšie články za X rokov, čo evidujem. Taktiež akoby išla na bok konkurencia. Spojili sa ako, nechcem ako používať prirovnania ako z inej sféry, ale ako taký novinársky dreamteam, ktorý vlastne nehľadí na to, že kto čo má prvý, ale hlavným spoločným cieľom je informovať o záväzných skutočnostiach a to tu predtým možno v nejakej miere bolo, ale teraz toto vnímam ako takú zásadnú vec, ktorá sa zmenila. Aj vďaka tomu vzniká prakticky každý týždeň veľká kauza, ktorá sa preberá a na ktorú a to je ďalšia vec, politická scéna reaguje.“

Na ďalšiu otázku, ako bojovať s dezinformáciami, vidí Vrábeľ takéto riešenie:

„Videl som pár diskusií pána Benčíka na školách, ja keby som bol na ministerstve školstva, tak ja by som cez štát zaplatil, aby pán Benčík proste urobil turné, možno už aj po základných školách a aby tie deti v rámci nejakej mediálnej výchovy,- videl som že existuje aj manuál pre stredoškolákov-, že toto je niečo, čím by sme sa mali zaoberať a je to aj jedna z ciest, ako bojovať ako s takými rizikami.“

Vrábeľ ďalej spomenul, že by nemal byť problém vyvinúť nejaký softvér, ktorý by automaticky rozoznával, čo je pravda a čo nie a nepravdivé články by rovno mazal. Kolega Schutz ho doplnil, že o tom čo je pravda a čo lož, by v budúcnosti mohla rozhodovať umela inteligencia.

Nezávislá analytička Monika Masariková z inštitútu SSPI (Slovak Security Police Institute), ktorý financuje Višegradsky fond, US embassy, Európska komisia a prostriedky požiera ešte aj z nášho ministerstva obrany odpovedala, „že podľa výskumov Globsec trend, až 49 % ľudí verí, že dvojičky si zhodila americká vláda a nie Al Kajda a druhej konšpirácií, že židia majú priveľkú moc a tajne ovplyvňujú prácu vlád a inštitúcií po svete, tak tomu verí až  52% Slovákov.“

Moderátor sa preto opýtal, čím to je, že v Maďarsku a Poľsku, kde nefungujú slobodné média ako u nás, verí konšpiráciám menej ľudí ako na Slovensku. Zlyhávajú slovenské média?

Peter Schutz odpovedal, že on by  to skôr videl v tom, že mnohí majú tendenciu si myslieť presný opak, ako píšu média. Na otázku prečo je to tak povedal:

„Tak nechcite aby som hanobil národ, lebo to je trestné, či už nie je? Ale aj tak by som sa radšej toho nerád dopustil“

„Poviem príklad, tie dvojičky. Keď sa vás neustále pýtajú, ako je možné, že pri 600° C sa roztaví oceľová konštrukcia, tak ja hovorím že neviem, lebo som to v živote neštudoval, tak si to neviem predstaviť, ale viem si predstaviť inú vec, že všetky moje poznatky o svete a Amerike vylučujú, že by také niečo zorganizovala americká vláda. To je nemožné! To je nemožné že by to niekoho napadlo, že by si 3000 vlastných ľudí pozabíjali, pritom nie hocijakých, ale majetných a bohatých, to po prvé a po druhé, keby to zorganizovali, tak by to nemohli nikdy uskutočniť, pretože je to nemožné, lebo by na to potrebovali stovky, tisíce ľudí. To nie je žiadna sranda či už lietadlami, alebo nejakým spôsobom zvnútra podpáliť tie veže. Čiže na celú tú konštrukciu by potrebovali množstvo ľudí a je absolútne vylúčené, že by takáto vec neušla. Že by si niekto trúfol takúto vec, lebo to proste neexistuje udržať v tajnosti, na rozdiel od tých teroristov z Al kajdy, kde je veľmi ťažké, aby prenikli agenti tajnej služby. Čiže niekedy stačí  proste zdravý rozum… to nie je možné, to je absurdné, že by si niečo také zorganizovali Američania. To proste všetko čo viete o ľuďoch a o ich motiváciách, tak jednoducho toto neguje.“

Monike Masarikovej zase nevychádza, ako môže vychádzať časopis Zem a vek bez reklamy. Podľa nej za tým niečo musí byť, nie je možné aby sa uživili len predajom. Keď my sme označovaní, že sme platení západom a Sorosom, tak taká istá otázka platí aj pre druhú stranu.

Monika Masaryková ďalej priniesla dôkaz dezinformácie, kde citovala Hlavné správy a ich titulok z článku s názvom: „EÚ je pre nás nevýhodná, sme čistými platcami. Zo Slovenska odchádzajú každoročne miliardy eur, tvrdí významný ekonóm Piketty. (viac TU)

Takýmito článkami podľa nej dezinformačné weby podrývajú dôveru voči Európskej únii.

Tu ju však Peter Schutz sklamal, keď ju poopravil, že Piketty je ekonomická autorita a je nazývaný aj  Marxom 21. storočia a keď tvrdí že na EU Slovensko dopláca,  tak to nie je dezinformácia, ale jeho chybná ľavicová analýza, kde do odlivu kapitálu zahŕňa aj dividendy zahraničných korporácií, s čím sa on ako pravičiar nestotožňuje, pričom dodal, že kritika EU je legitímna vec, čo činnovníčku z mimovládky priviedlo do rozpakov.

Benčík spomenul hoax o slavobráne a tribúne s fašistickými symbolmi na Ukrajine, ktoré mali byť odfotografované vo Ľvove, pričom jemu sa podarilo odhaliť, že v skutočnosti boli odfotografované v Charkove. A aj to mali slúžiť na filmárske účely. Pochválil sa tiež, že zatiaľ vďaka jeho bdelosti na internete je už pár ľudí trestne stíhaných a pár už ich je aj v podmienke. Spomenul tiež, že najnovšie píše o fyzikárke, ktorá na svojom facebooku  zdieľala úryvky z protokolov sionských mudrcov.

Vrábeľ doplnil, že mediálna výchova je zatiaľ slabá a veľmi dobré projekty v tomto smere robí SME a Denník N. „Vďaka bohu za pána Benčíka ako inštitúciu, že máme takýchto ľudí. Treba im poďakovať, že svojim vzorom a občianskou iniciatívou niekedy urobia viac, ako nejaký štátom organizovaný projekt.“

Ku koncu zaznela aj otázka z publika, ktoré bolo asi rovnako početné ako hostia na pódiu, ktorá znela: “Čo hovoríte na svojho kolegu Martina Hanusa, ktorý nazval svojich bývalých kolegov, Mojžiša, Hríba, Gála, Kordu, elitno-intelektuálni konšpirátori, ktorí zavádzajú v kauze Cervanová.

Po chvíli mrvenia a rozpakov medzi hosťami si mikrofón vzal Peter Schutz, ktorý odpovedal:

„Martin Hanus je trochu vysadený na Štefana Hríba a to je všetko čo sa dá k tomu povedať. Ich vzťah ako šéfredaktora a zástupcu šéfredaktora v týždni bol vždy problematicky a ja nie som psychológ, aby som toto rozoberal. To je všetko čo môžem na toto povedať. Tam je problém s Martinom Hanusom.“

„Myslím, že k tomu sa nikto nedokáže lepšie vyjadriť v tomto momente,“ ukončil plodnú debatu redaktor Cafe Európa Tomáš Madleňák.

Celú tragikomickú reláciu si môžete pozrieť tu: