Môj profil 
Predplatné
Prečo vláda SR predložila tento návrh? Oficiálne zdôvodnenie, pre ktoré bol návrh predložený a v parlamente schválený, bola domáca karanténa, ktorú viacerí občania nedodržiavali a nedodržiavajú. Čiže ako zvyčajne, keď sa zavádza totalita, tak sa argumentuje šľachetnými dôvodmi. Tentoraz je to v “záujme ochrany života a zdravia, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby”.
Aj keď možno súhlasiť, že povinná karanténa, prinášajúca so sebou obmedzenie slobody pohybu z jasných biomedicínskych dôvodov, je potrebná, dôležitá a nevyhnutná. Ide predsa o veľké dobro, ktorým je ľudský život a zdravie. Ale prečo štát nepostupoval racionálne už od začiatku?
Teraz Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR získa z dôvodu mimoriadnej krízovej a epidemiologickej situácie prístup k údajom od mobilných operátorov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva, s výnimkou obsahu hovorov a správ. Vynára sa otázka: kto a ako skontroluje, čie údaje o pohybe ktorých občanov si UVZ vyžiada od operátorov? Zo schváleného zákona to explicitne nevyplýva. Mnoho slovenských občanov a rodičov má s ÚVZ SR svoje skúsenosti a miestami až totalitné praktiky ÚVZ SR v rôznych sférach na úseku verejného zdravia sú už dostatočne známe.
A tak chyba, ktorá sa urobila kneď na začiatku epidemiologickej krízy, sa má riešiť sledovaním mobilov občanov. Narušenie súkromia a sledovanie (ktoré je možné aj v rámci neprijatej legislatívnej normy, avšak nezákonným spôsobom) tak získalo status legálnosti. To, že samotní používatelia mobilných technológií umožňujú sledovanie svojho pohybu cez aplikácie je iná vec. Robia to dobrovoľne a niekedy ani nevedia s čím súhlasia pri používaní mobilných technológií a aplikácií.
V čom teda spočívala chyba, ktorej sa dopustil štát na začiatku? Možno tisíce až desaťtisíce slovenských občanov bolo v rámci jarných prázdnin v zahraničí a po návrate domov sa mali zdržiavať v domácej karanténe dva týždne. Čiže bez ohľadu na to, aký bol ich zdravotný stav, štát umožnil týmto ľuďom návrat domov, kde sa zvyčajne zdržujú. Ak boli nakazení a infekční, tak úspešne rozniesli nákazu Corona vírusom po Slovensku.
Toto bola základná chyba, ktorú chce teraz štát sanovať drakonickým opatrením, čiže sledovaním občanov, ktoré nenapraví tento omyl. Jediné, čo štát dosiahne, že občania, ktorí majú byť v karanténe, si mobil nechajú doma. Toto ľudí, ktorí predkladali tento odporný totalitný sledovací paškvil nenapadlo? Tento zákon je v celej svojej podstate nevynútiteľným legislatívnym omylom, ktorý poukazuje na intelektuálnu úroveň jeho predkladateľov. A je zásahom do súkromného a rodinného života kohokoľvek, čo sa ukáže v najbližších mesiacoch.
Druhý spôsob jednoduchej eliminácie sledovania občanov cez mobilné siete je nákup lacných obalov, ktoré spoľahlivo ukryjú mobil pred elektronickými očami tých, ktorí ich chcú sledovať. Na odbyt akurát pôjdu vo zvýšenej miere bežne prístupné obaly a vrecká telefónov, ktoré spoľahlivo zrušia mobilný signál, ako aj GPS signál (tzv. Farraday bag či Anti-Tracking Anti-Spying GPS RFID Signal Blocker Case, Anti Spy signal blocker, pre rôzne siete od 2G až po 5G – tu sú pásma a frekvencie veľmi dôležité), ktoré už mnoho ľudí vo svete používa. V závislosti od fukcionality a variability sa pohybuje aj ich cena.
Tí občania, ktorí sú výnimočne technicky zdatní (zanedbateľné promile) dosiahnu to isté, ak sa dostanú k špeciálnym softvérom, ktoré ovládajú mobilné zariadenie až na úroveň základného fabrického hardveru spojeného s fabrickým funkčným softverom jednotlivých súčiastok (napr. čipy, základné dosky telefónov).
Tieto softvéry spoľahlivo zablokujú akýkoľvek backdoors samotných výrobcov jednotlivých komponentov, ako aj akúkoľvek funkciu, na ktorej je sledovanie cez operátorov realizované. Umožnujú dokonca používať zariadenie spôsobom, ktorý znemožní vysledovať bunku mobilného operátora ak hovor nepresiahne určitý časový limit. Navyše účinne znemožňujú akýkoľvek vzdialený zásah do telefónu a jeho funkcií z tretej strany súhlasu majiteľa zariadenia.
Inou variantou vládou predloženej a parlamentom schválenej legislatívy je, že skutočným úmyslom predkladateľov nebola deklarovaná kontrola tých, ktorí majú byť v karanténe, ale len možnosť zákonného sledovania občanov na určitú zákonom nariadenú dobu. Akýsi začiatok narastania obmedzovania základných ľudských práv. Neskoršie rozšírenie kategórií občanov, ktorých štát na základe tohto zákona bude môcť sledovať, zdôvodnené patričným spôsobom, už nebude take viditeľné a poburujúce. Stačí, že si na ÚVZ niekto vymyslí dôvod označiť niekoho z občanov za potencionálne nebezpečného len preto, že bol na tej istej ulici s inou, možno potencionálne rizikovou osobou, a lavína zákazov a príkazov sa môže spustiť.
Bezprecedentné zasahovanie do základných práv občanov v tomto prípade, z dôvodov uvedených vyššie, je v rozpore s ústavnými právami každého občana SR. Ide neoprávnené získanie takejto moci a kontroly nad ľuďmi a ich životmi a zo skúsenosti sa vie, že štát sa tejto moci veľmi nerád vzdáva. Najhorším faktom je, že to, čo sa týmto totalitným zákonom chcelo dosiahnuť, sa určite nedosiahlo. Je zvláštne, že práve liberálne orientovaná vláda nemá problem s takouto legislatívou. Spomenie si niekto na listové tajomstvo v NR SR a cirkus, ktorý istý politik spustil?
René Balák
.JPG)
.jpg)
.jpg)
