Orbán v Tbilisi: “Keď víťazia konzervatívci, demokracia je spochybnená“

Konzervatívna strana Gruzínsky sen v sobotu s prehľadom vyhrala štvrté parlamentné voľby po sebe. Hoci medzinárodní pozorovatelia tieto voľby neoznačili za sfalošované, liberálni lídri EÚ požadovali od gruzínskych orgánov, aby “vážne objasnili a riešili“ údajné nezrovnalosti, a pohrozili krajine, že jej cesta k členstvu v EÚ bude ohrozená.

Návšteva maďarského premiéra Viktora Orbána v Tbilisi bola prejavom solidarity s krajinou, ktorú Brusel a globalistické západné elity očierňujú za to, že nedodržiava “hodnoty EÚ“, píše Zoltán Kottász pre The European Conservative.

„Aj keď sú výsledky volieb jasné a samotné voľby boli slobodné a demokratické, o vašich voľbách sa bude v Európe ešte diskutovať,“ povedal Viktor Orbán.

„Keď víťazia liberáli, demokracia sa zachováva, keď víťazia konzervatívci, demokracia sa spochybňuje,“ zažartoval maďarský konzervatívny premiér na stretnutí so svojím gruzínskym kolegom Iraklim Kobachidzem v Tbilisi v utorok 29. októbra.

Podobnosti

Víťazná strana Gruzínsky sen má veľa spoločného s maďarskou vládnucou stranou Fidesz, a to tak z hľadiska presadzovania sociálne konzervatívnej domácej politiky, ako aj suverenistickej zahraničnej politiky.

Konzervatívny Gruzínsky sen rozhneval elity EÚ tým, že trvá na prijatí kresťanských a konzervatívnych hodnôt a že prijal zákon proti propagande LGBT, ktorého cieľom je chrániť tradičné rodinné hodnoty.

Čelí aj kritike kvôli tomu, že strana nie je ochotná podporiť sankcie uvalené proti Rusku a presadzuje diplomatické riešenie na ukončenie vojny na Ukrajine. Za tento postoj je strana Gruzínsky sen pravidelne označovaná za “proruskú“, hoci má jednoznačne v úmysle vstúpiť do EÚ. To by však malo byť možné aj bez toho, aby prijala “progresívnu“ politiku Bruselu.

„Maďarsko je pro-mierová krajina v Európe a oceňujeme vaše úsilie byť na strane mieru. Nikto nechce zničiť vlastnú krajinu a zatiahnuť ju do nezmyselnej vojny, preto chápeme rozhodnutie gruzínskeho ľudu, ktorý hlasoval za mier,“ povedal maďarský premiér.

Orbán vyzdvihol vzájomný rešpekt, ktorý Maďarsko a Gruzínsko zdieľajú, a ktorý má korene v dlhej histórii obrany suverenity oboch národov pod tlakom silných susedných štátov. Zablahoželal Iraklimu Kobachidzemu a povedal, že jeho vláda, hoci presadzuje proeurópsku politiku, nedovolila, aby sa krajina “stala druhou Ukrajinou“.

Cesta do EÚ

Gruzínsko, ktoré má 3,7 milióna obyvateľov a leží v kaukazskom regióne na hraniciach s Ruskom, požiadalo o členstvo v EÚ pred dvoma rokmi a v decembri minulého roka získalo štatút kandidátskej krajiny.

Hoci sa vládna strana a premiér zaviazali, že Gruzínsko vstúpi do EÚ do roku 2030, Brusel začiatkom tohto roka prístupový proces zastavil – parlament krajiny totiž odhlasoval zákon o zahraničnom zasahovaní, známy ako zákon o zahraničnom vplyve.

Viktor Orbán však zdôraznil, že gruzínsky ľud (teda 80 % z neho), ako aj vládnuca strana a opozičné strany, sú jednoznačne odhodlané vstúpiť do 27-členného bloku. Orbán poznamenal, že to, že niekto tento záväzok spochybňuje, je “nanajvýš zábavné“.

Orbánov minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý bol tiež v Tbilisi, povedal, že napriek kritike Bruselu sa gruzínsky ľud “jasne rozhodol“.

„Je načase, aby Brusel pochopil, že vlády si vyberajú ľudia, a nie sú menované niekým z diaľky,“ dodal minister.

Prečítajte si tiež:

• Gruzínsky ľud prehovoril jasnou rečou
• Najväčšie obavy EÚ: Výhra Donalda Trumpa a stopnutie všetkej pomoci Ukrajine