Hlavným faktorom za zdražovaním ropy bolo podľa neho oznámenie amerických sekundárnych sankcií na krajiny, ktoré kupujú venezuelskú ropu vo forme dodatočných 25-percentných dovozných ciel. Prvé správy hovorili, že toto opatrenie spôsobilo zastavenie nákupu suroviny z Venezuely čínskymi a indickými subjektmi. „To zrejme prispeje k zrýchleniu poklesu ťažby ropy v tejto latinskoamerickej krajine nad rámec očakávaní. Venezuela je po Iráne ďalšia krajina, ktorá čelí sprísneným americkým sankciám v ostatných týždňoch,“ dodal Pánis.

K odrazu cien komodity prispeli podľa neho aj najnovšie dáta, ktoré hovoria o zatiaľ robustnom dopytu po nej pri väčšom ako očakávanom poklese zásob amerických ropných produktov. Rast cien ropy však limitovali rastúce obavy z globálnej obchodnej vojny, čo vedie k revízii rastu svetovej ekonomiky nadol po tom, ako americký prezident Donald Trump podpísal dekrét o zavedení 25- percentných ciel na dovoz automobilov. „Obchodníci sú zároveň nervózni, aké ďalšie protekcionistické opatrenia prijme nová administratíva v Bielom dome a aká bude odpoveď zasiahnutých krajín,“ konštatoval Pánis.

Ako dodal analytik 365.bank Tomáš Boháček, zásoby ropy v USA sa znížili o 3,3 mil. barelov v porovnaní s očakávaniami 956-tisíc barelov, na čo reagovala cena ropy rastom. Navyše pozitívne boli aj údaje z amerického trhu práce, ktoré naznačujú, že dopyt po palivách v čase začiatku hlavnej motoristickej sezóny môže byť silnejší, než sa pôvodne predpokladalo. „Ďalšie faktory vývoja na trhu s ropou však boli plne v rukách amerického prezidenta, ktorý predstavil svoj plán na zavedenie 25-percentných ciel na dovoz automobilov s účinnosťou od budúceho týždňa a na autosúčiastky od 3. mája,“ uzavrel Boháček.

Prečítajte si tiež

Slovenskí motoristi stále tankujú lacnejšie ako vlani, veľké zlacňovanie na pumpách sa nateraz neočakáva