Je to oveľa viac, ako PAS získala v prieskumoch verejnej mienky, čo pravdepodobne bude dôvodom na obvinenia opozície voči vláde z falšovania volieb (o to viac, že CIK zakázala vykonávať exit polly).

Sanduová bude pravdepodobne argumentovať tým, že predvolebné prieskumy nezahŕňali diasporu, ktorej hlasy išli prevažne jej strane.

Opozícia už ohlásila na dnes protestnú akciu v Kišiňove. V súčasných podmienkach je však nepravdepodobné, že tieto akcie budú môcť radikálne zmeniť situáciu. Preto výsledky volieb s najväčšou pravdepodobnosťou znamenajú, že Sandu si zachová kontrolu nad parlamentom a vládou.

Z hľadiska vývoja situácie vo vojne na Ukrajine je teraz najdôležitejšou otázkou, čo bude s Podnesterskom?

Ako sme už písali, v predvečer volieb sa u moldavskej opozície a v Moskve presadzovala téza, že ak si Sandu zachová plnú moc, v blízkej budúcnosti môžu Kišiňov a Kyjev so súhlasom Európy prijať spoločné rozhodnutie o vojenskej likvidácii neuznanej „Podnesterskej moldavskej republiky”. O tom hovorili aj niektorí rečníci na Ukrajine, ktorí vyzývali k „konečnému vyriešeniu podnesterskej otázky“.

Doposiaľ však existovali tri hlavné prekážky.

Prvá – neochota Sandu zapojiť sa do vojny. Kišinev doteraz zaujímal voči Podnestersku pomerne opatrný postoj, uprednostňujúc pomalú a postupnú reintegráciu neuznanej „republiky“ do Moldavska, v nádeji, že v súčasnej geopolitickej situácii nebude mať „PMR“ inú možnosť, ako skôr či neskôr uznať autoritu Kišineva. Zatiaľ čo pokus o vojenské riešenie, vzhľadom na prítomnosť ruských vojsk v Podnestersku, so sebou nesie riziko priameho vojenského konfliktu Moldavska s Ruskom, vrátane útokov na infraštruktúru atď. A samotný priebeh vojenských operácií je ťažko predvídateľný.

Zmení sa pozícia Sandu po voľbách – to je otvorená otázka. Odpoveď na ňu do veľkej miery závisí od toho, či sa zmení druhý faktor, ktorý doteraz brzdil vojenské riešenia.

Konkrétne ide o súčasnú ťažkú situáciu s personálnym obsadením Ozbrojených síl Ukrajiny. Rezervy teraz sotva stačia na zaplátanie „dier“ na fronte. A za takýchto podmienok by bolo problematické vyčleniť kontingent, ktorý by bol dostatočný na vedenie vojenskej operácie proti „PMR“.

Vlastne, to je hlavný faktor, ktorý brzdí akékoľvek vojenské rozhodnutia týkajúce sa Podnesterska.

Ak sa náhle objavia veľké voľné rezervy v ozbrojených silách Ukrajiny, operácia sa stane pravdepodobnejšou. Ak sa neobjavia, tak s najväčšou pravdepodobnosťou zostanú reči o tom len rečami.

Tretím faktorom je neochota Západu zhoršovať konfrontáciu s Ruskom a rozširovať bojové operácie na ďalšiu krajinu. V súčasnosti pozorujeme eskaláciu vzťahov medzi Európou a Ruskom, čo môže vytvoriť predpoklady pre zmenu postoja aspoň Európanov. Bez zmeny situácie v súvislosti s druhým faktorom (rezervy ukrajinskej armády) sú však radikálne kroky aj tak málo pravdepodobné. Samotné krajiny NATO nie sú pripravené vyslať vojská do Podnesterska kvôli prítomnosti ruských jednotiek, čo vytvára riziko priamej vojny s Ruskom, ktorej sa Aliancia snaží vyhnúť. Aspoň v súčasnosti.

Pokiaľ ide o pravidelne sa objavujúce povesti o „prípravách útoku na Ukrajinu zo strany Podnesterska“, táto hrozba je reálna len v prípade, ak ruské vojská prekročia Dnepr a vstúpia do Odeskej oblasti. V akejkoľvek inej situácii je útok z „PMR“ veľmi nepravdepodobný.

Prečítajte si tiež:

• Sú známe výsledky volieb v Moldavsku
• Sanduová vyhlásila, že vo voľbách v Moldavsku došlo k podplácaniu voličov