Novela zákona o teple zvyšuje ceny tepla a prehlbuje cenovú diskrimináciu odberateľov, varujú výrobcovia tepla

Výrobcovia tepla upozornili, že novela umožní budovanie decentralizovaných zdrojov tepla aj tam, kde je alebo môže byť objekt spoľahlivo zásobovaný z CZT. „Jednotliví vybraní odberatelia si tak vybudujú vlastný zdroj tepla, tým klesne odber tepla z centrálneho zdroja, pričom fixné náklady systému zostanú prakticky nezmenené. Tie sa následne budú musieť rozpočítať na menší objem dodaného tepla, čo nevyhnutne povedie k rastu cien pre všetkých odberateľov, ktorí v systéme zostanú. To je princíp spoločného zdieľania nákladov, na ktorom je založené fungovanie každej sieťovej infraštruktúry (voda, elektrina, plyn aj teplo). Inými slovami, štát umožňuje, aby záujmy malej skupiny odberateľov boli zaplatené zvýšenými cenami tepla pre väčšinu ostatných domácností pripojených na CZT,“ uviedol zväz výrobcov tepla.

Novela tak podľa nich ešte viac prehĺbi súčasnú diskrimináciu. Teplári pripomenuli, že štát ponúka dotácie na inštaláciu nových zdrojov tepla vo verejných budovách, ktoré sú však podľa nich spoľahlivo zásobované z CZT. Dotácie sú pritom financované z výnosov z predaja emisných povoleniek či z eurofondov.

„Výsledkom je absurdná situácia. Veľká časť domácností pripojených na CZT platí vo svojich účtoch za teplo náklady na emisné povolenky ETS1. Výnosy z povoleniek štát následne využíva na dotovanie výstavby decentralizovaných zdrojov tepla, ktoré znižujú odber zo systémov CZT a tým ešte viac zvyšujú cenu tepla pre zostávajúcich odberateľov. Postup štátu by mal byť presne opačný, peniaze by mali ísť na podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v systémoch CZT a modernizáciu systémov, aby bolo teplo zelené, ale aj lacné. Modernizáciou jedného systému tak získajú ekologickejšie teplo naraz tisíce domácností,“ skonštatovali výrobcovia tepla.

Situáciu podľa nich zhoršuje aj to, že prevádzkovatelia CZT musia aj po znížení odberu kvôli výstavbe dotovaných zdrojov tepla naďalej zo zákona udržiavať rezervný výkon pre objekty, ktoré si vybudujú vlastný zdroj tepla. „Náklady na túto povinnosť však štát neukladá znášať tým, ktorí ich svojím rozhodnutím vyvolali, ale ich socializuje medzi všetkých zostávajúcich odberateľov prostredníctvom vyšších cien tepla. Toto nevyriešia žiadne energošeky,“ uviedol zväz. Výrobcovia tepla upozornili, že novelou štát prehlbuje diskrimináciu vyše dvoch miliónov odberateľov tepla zo systémov CZT.

„Ak sa štát rozhodne vytvoriť legislatívny priestor na rozvoj decentralizovaných zdrojov v objektoch pripojených na CZT, musí zároveň upraviť legislatívu tak, aby boli vytvorené spravodlivé a rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu. Nie je možné upraviť iba pravidlá pre decentralizované zdroje a súčasne ponechať systémy CZT v pôvodnom regulačnom režime,“ upozornili. Zároveň poukázali na prax v okolitých krajinách, ktoré si podľa výrobcov tepla CZT chránia a podporujú ho, ako legislatívne, tak aj finančne.

Podľa výrobcov tepla aj Slovensko má stále možnosť nastaviť transformáciu vykurovania tak, aby bola ekologická, ekonomicky udržateľná a zároveň sociálne spravodlivá. „Nejde o ochranu výrobcov tepla. Ide o ochranu viac ako 2,3 milióna obyvateľov, stability dodávok a dostupných cien tepla. Veríme, že pri ďalších legislatívnych úpravách bude verejný záujem stáť nad záujmom jednotlivcov, pretože rozhodnutia prijaté dnes budú ovplyvňovať slovenské teplárenstvo aj domácnosti na celé desaťročia,“ uviedol predseda predstavenstva SZVT Stanislav Janiš.

Agentúra SITA požiada o stanovisko Ministerstvo hospodárstva SR.

Ústavný súd zasiahol do rozpočítavania tepla, správcovia čelia legislatívnemu vákuu

Nález Ústavného súdu, ktorý sa týka rozpočítavania tepla v bytových domoch, výrazne ovplyvnil tohtoročné vyúčtovania nákladov. Po zverejnení v Zbierke zákonov zanikli niektoré časti vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 503/2022 Z. z., ktoré stanovovali povinnosť vlastníkov odpojených bytov hradiť základnú zložku nákladov na vykurovanie, aj keď využívajú vlastný zdroj tepla. Legislatívna zmena však nezrušila princíp, že aj odpojené byty sa môžu podieľať na nákladoch, iba odstraňuje možnosť ukladania tejto povinnosti prostredníctvom vyhlášky namiesto zákona.

Ústavný súd touto právnou úpravou potvrdil, že teplo sa v bytových domoch šíri konštrukciami a spoločnými priestormi, a že odpojenie bytu neznamená úplnú nezávislosť od tepelných tokov v budove. Podstatou sporu bola formálna právna chyba v zakotvení povinnosti, nie jej vecný obsah. Nález bol vyhlásený 11. júna 2026 pod číslom 119/2026 Z. z., čím dotknuté časti vyhlášky stratili účinnosť.

Správcovia bytových domov sa preto ocitli v náročnej situácii, keď museli reagovať na nový právny rámec počas finalizácie vyúčtovaní za rok 2025 a zároveň dodržať zákonné termíny. Je pre nich dôležité vysvetliť vlastníkom, že technická realita bytového domu vyžaduje spoločný podiel na nákladoch a zároveň jasne dokumentovať použitý právny stav k dátumu vystavenia vyúčtovania.

Katarína Rusková, generálna riaditeľka spoločnosti Enbra, zdôrazňuje potrebu jednotných postupov a zrozumiteľnej komunikácie, aby sa predišlo sporom a nedorozumeniam medzi vlastníkmi. Zvýšený záujem o informačnú podporu zaznamenali firmy zaoberajúce sa meraním a rozpočítavaním energií, ktoré teraz vypracovávajú stabilné metodické usmernenia pre správcov.

Otvorenou zostáva legislatívna otázka ďalšej úpravy rozpočítavania nákladov pre odpojené byty na úrovni zákona, ktorá bude základom budúcich vyhlášok a praktického uplatnenia pravidiel.

Firma ENBRA, založená v roku 1991, je významným hráčom v oblasti technického zariadenia budov a ponúka okrem iného meranie spotreby vody a tepla, indikáciu dodaného tepla v bytoch a rozpočítavanie nákladov na vykurovanie. Prevádzkuje tiež najrozsiahlejšiu sieť autorizovaných metrologických stredísk v Českej republike a na Slovensku.