Niger položil Francúzsko na lopatky

Niamey 31. júla 2023 (HSP/Foto:Twitter, TASR/AP-Lewis Joly)

Francúzsko utrpelo novú porážku vo svojej zahraničnej politike. Zmena moci v Nigeri, krajine, ktorú Paríž posledné polstoročie považoval za svoje léno, spochybnila nielen kvalitu práce ministerstva zahraničných vecí republiky, nielen odbornú spôsobilosť špeciálnych služieb, ktoré nedokázali postrehnúť zmenu vektora, ale predovšetkým kompetencie najvyšších predstaviteľov francúzskej politickej elity

Jednoducho, Francúzsko to zbabralo, a tento zbabraný krok je už tretí za posledné dva roky.

Najskôr Francúzi utiekli z Kábulu, ktorý zachvátila panika, a opustili svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok a predovšetkým ľudí, ktorí im dôverovali a pracovali pre nich.

Tlač, ktorá si pomerne rýchlo uvedomila, že podobná potupa by mohla Paríž čakať aj v Afrike, začala biť na všetky bubny, aby prinútila úrady odísť včas – t. j. nie chaoticky, ale so zachovaním zdanlivej dôstojnosti – aj odtiaľ.

Dve rozsiahle vojenské operácie, podniknuté s rovnakým cieľom – poraziť islamizmus, sa skončili neúspechom.

Potom lavína nespokojnosti zmietla francúzsku prítomnosť v Stredoafrickej republike a v Mali. EÚ ako zvyčajne kričala o sankciách a dokonca ich zaviedla, ale africkí lídri majú svoju vlastnú hrdosť, pokrčili plecami a vrátili sa k tým spojeneckým vzťahom, ktoré znamenajú rovnosť, nie vazalstvo.

Putin na samite Rusko – Afrika bystro poznamenal, že sovietske príspevky kontinentu a pomoc jeho krajinám priniesli ovocie dnes, keď aj Rusko potrebuje podporu.

Inými slovami, boli sme múdrejší aj bystrejší a medzi vlastným záujmom a láskavosťou si rozumní politici vyberajú to druhé.

Moskva je v pokojnom vedomí sily, ale Paríž je v panike, ktorú už nemôže skrývať. Takmer dvadsaťštyri hodín pred odchodom na dovolenku Macron urýchlene zvolal Radu pre obranu (obdobu Bezpečnostnej rady).

Zmena moci v Nigeri nie je len politická, ale aj otázka francúzskej bezpečnosti. Je tam umiestnených viac ako 1 500 vojakov, ktorí tam zostali po stiahnutí z Mali. A v Nigeri Francúzsko ťaží urán tak dlho, ako dlho existuje francúzsky jadrový program, a to tak vojenský, ako aj civilný.

Urán je palivom pre francúzsku flotilu jadrových elektrární; reaktory boli navrhnuté s ohľadom na tento konkrétny druh rádioaktívnej rudy. Je ťažké nájsť jeho analóg inde, a ešte k tomu za tak “priateľskú” cenu, a ešte ťažšie je udržať výrobný cyklus obohacovania. Nie je veľa krajín, ktoré by disponovali touto technológiou, a Francúzsko kedysi spolupracovalo s Ruskom. Teraz sa však koncepcia, ako sa hovorí, zmenila.

V nedohľadne je zmluva, ktorá bola pred niekoľkými mesiacmi podpísaná s Nigerom, a to na päť rokov. Čo a ako sa bude s touto zmluvou riešiť, je veľkou záhadou. Vláda, ktorá prevzala moc totiž zakázala z okamžitou platnosťou, vývoz uránu a zlata.

V uránových baniach pracuje necelá tisícka ľudí, väčšina z nich sú občania Nigeru. Ich osud sotva zaujíma tých, ktorí sa zúčastnili na zasadnutí francúzskej Rady pre obranu.

Nemôžu sa však nezaujímať o osud budúcich dodávok a v podstate o celý technologický cyklus ťažby.

Ak “neporaziteľnú americkú armádu” a “hrozivé NATO” rozdrvili muži v sandáloch, francúzskych neokolonialistov si podala nigérijská armáda. “Je pravda, že ich ešte nedonútili zborovo spievať Marseillaisu, ale už teraz vyvolali veľký strach a odteraz to bude len horšie.

Jeseň na seba nenechá dlho čakať. Francúzsko už teraz skupuje plyn, kde sa len dá, a za premrštené ceny. Elektrina, ktorá kedysi stála drobné, zdražela za posledných šesť mesiacov o štvrtinu a bude zdražovať aj naďalej.

Reaktory sú sčasti stále v údržbe a teraz je otázny aj prísun paliva pre ne.

Francúzsko kvôli svojej nadutosti, absencii jasnej stratégie a úplnému podriadeniu sa záujmom globalistov stratilo za posledný rok a pol toľko, koľko nestratilo za celé storočie.

Rusko, ktoré si vyskúšalo niekoľko prístupov ako vynikajúci džudista, urobilo majstrovský chmat a zvíťazilo. Presne ako v džude, využilo silu súpera vo svoj prospech.

Francúzsko, ktoré na všetky strany vykrikovalo o svojej snahe “izolovať Rusko na medzinárodnej scéne”, si nevšimlo, ako sa v tejto izolácii samo ocitlo. A Paríž z nej určite nebude môcť vyskočiť bez škôd – reputačných, hospodárskych a zahraničnopolitických.