Exhibit 224 ukazuje, ako TikTok v kampani 2023 profiloval strany, zvýraznil dve „integritné“ témy a sprísnil režim pri migrácii a LGBT. Je to návo, ako je možné cez boj s nenávisťou ovplyvniť politickú diskusiu.

Nejde o to, či TikTok mazal. Ide o to, čo považoval za riziko

Slovenská kampaň 2023 bola zlomová nie preto, že by sa na sieťach prvýkrát klamalo alebo nadávalo. Zlomová bola preto, že sa dá čítať ako testovací polygón „volebného režimu“, kde platforma dopredu nastaví, ktoré línie diskusie sú citlivé a ktoré výroky sú už za hranou..

Exhibit 224 je interný manuál pre moderátorov. Určoval, ktorú volebnú mobilizáciu volič videl a ktorá sa k nemu nedostala. Keby americký výbor Snemovne reprezentantov nezverejnil prílohy svojej správy, slovenský volič by sa o tomto predvolebném nastavení pravdepodobne nikdy nedozvedel, nakoľko bol označený ako dôverný materiál („obsahuje dôverné obchodné informácie“).

Keď platforma dopredu povie, že niektoré témy sú „dominantné okruhy dezinformácií“, ktoré majú byť počas kampane pod zvýšeným dohľadom, alebo že pri voľbách sa má moderátor zamerať na „nenávistné správanie“ vo vzťahu ku konkrétnym skupinám, nevytvára neutrálne pravidlo. Vytvára mapu zásahov. Naznačuje, kde má byť prísnejší filter a kde bude prst bližšie k spúšti.

Mapa zásahov: dve ohniská nenávisti a dve ohniská integrity

V časti o nenávistnom správaní a obťažovaní (HHB) TikTok doslova uvádza, že v kontexte volieb sa má moderátor sústrediť najmä na útoky voči LGBT komunite a migrantom. Moderátor dostal pokyn, kde nemá váhať, a kde sa majú používať pripravené vzorové prípady.

Druhá os je integrita a autentickosť, teda agenda zavádzania, manipulácie a koordinovaných naratívov. Tam si TikTok pre Slovensko 2023 vybral dve dominantné línie pod zvýšeným dohľadom: vojnu Rusko-Ukrajina a Georgea Sorosa. Kampaň pritom bola aj o cenách, sociálnych témach, zdravotníctve či korupcii. TikTok však ako integritné jadro vybral geopolitiku a Sorosa. Kto určí, čo je kľúčový dezinformačný trend, ten neurčuje len tému. Určuje smer zásahov.

Kto určuje hranicu medzi kritikou a „nenávisťou“

Výzvy na násilie, dehumanizácia a otvorená nenávisť nemajú v slušnej debate miesto. Problém je v tom, že platforma neposudzuje len zákonnosť. Posudzuje aj jazyk, tón, skratku, emočný register. A práve pri migrácii a LGBT je v manuáli nastavený prísnejší režim.

Praktický dopad je jasný. Strany, ktoré na týchto témach robia mobilizáciu, často pracujú s emotívnym jazykom ulice. Volič nereaguje na akademické definície. Reaguje na to, čo považuje za normálne a čo za deviáciu. Lenže slovník, ktorý časť populácie vníma ako expresívnu kritiku, moderácia vie čítať ako ponižujúcu nálepku a spúšťač nenávistného prejavu.

A potom je tu ešte dôležitejší efekt: zásah nemusí byť viditeľný. Video ostane, účet ostane, len sa prestane odporúčať. Tiché tlmenie je politicky účinnejšie než zmazanie, lebo sa ťažšie dokazuje.

Protinávistný rám: výrok prejde, až keď je odsúdený

Exhibit 224 obsahuje mechanizmus, ktorý je z pohľadu férovosti súťaže zvlášť výbušný. Ak sa v obsahu objaví výrok, ktorý je podľa TikToku nenávistný, môže byť tolerovaný vtedy, keď je jasne zarámovaný ako odsúdenie alebo osveta. Inak povedané: samotný výrok je problém. Výrok s následným morálnym odsúdením už môže prejsť.

Manuál to ukazuje na konkrétnom príklade. Samostatný klip s výrokom Milana Majerského „LGBTI je pliaga, ktorá môže zničiť Slovensko“ je hodnotený ako nenávistný prejav. Ten istý výrok však prejde, keď je súčasťou videa, ktoré ho neskôr jasne odsúdi protivyjadrením Michala Šimečku. Vtedy sa obsah posúdi ako protinávistný kontext.

Výsledok je jednoduchý: jedna strana príde o čistý priestor komunikovať tému svojím jazykom. Druhá strana získa priestor aj pozíciu morálneho arbitra. Platforma tak nerozhoduje len o tom, či výrok existuje. Rozhoduje o tom, v akom balení sa smie dostať k publiku.

Kartičky strán: moderátor vstupuje do prípadu predpojatý

TikTok si pred voľbami nevytvoril len mapu tém, ale aj mapu strán a lídrov. V Exhibite 224 sú krátke info kartičky pre moderátora. Nejde len o faktické medailóny. Sú to rámce s nálepkami a konotáciami.

Pri Smere sa používa kombinácia populisti, prokremeľský a poznámka o korupčných škandáloch. Pri Ľubošovi Blahovi je to varovný štítok: hoaxy, konšpirácie, dezinformácie a informácia, že ho Meta blokovala od júna 2022. Pri Republike sa objaví krajná pravica a kontext cez ĽSNS. V kartičke sa zároveň spomína rétorika o zastavení podpory pre dúhové a sorosovské organizácie, čo sa priamo prepája s osou Soros a LGBT ako ohniskami zásahov.

Pri SNS je rámec nacionalistická, euroskeptická a pripomienky obvinení z rasizmu či neo-fašizmu. Pri KDH je okrem kresťansko-demokratické priamo uvedený silný anti-LGBT postoj.

Na opačnej strane je tón kartičiek pri Progresívnom Slovensku: proeurópske, zelené, sociálno-liberálne, s programovými bodmi vrátane podpory práv LGBT. Pri Michalovi Šimečkovi sú uvedené reputačne čisté životopisné fakty.

Kartičky samy osebe zakazujú obsah, ale nastavujú moderátorovi optiku: kto je rizikový aktér, kto je proeurópsky, kto je prokremeľský, kto je krajná pravica. V hraničných situáciách práve tento príbeh často rozhoduje, či príde zásah, označenie alebo obmedzenie dosahu.

Satira a verejné osoby: mäkké voči politikom, tvrdšie voči bežným ľuďom

V časti o šikane a obťažovaní je paradox. Politici sú definovaní ako verejné osoby, takže pravidlá sa voči nim uplatňujú spravidla až pri vážnych útokoch (hrozby násilia, prianie smrti, ťažkej choroby). Satira a zosmiešňovanie politikov je v manuáli nastavené ako niečo, čo často nevedie k postihom.

Prezentovať sa to dá ako ochrana slobody prejavu. Prakticky to môže vytláčať z diskusie bežných ľudí. Posmech sa ľahko preleje z politikov na voličov, ktorí nemajú komunikačný tím ani pancier. Keď sa z nich stane terč, často odídu sami. A potom už stačí, aby priestor prehučala hlasnejšia časť diskutérov.

Dôležitý detail je, čo sa stane, ak je terčom satiry politik, ktorý patrí do chránenej skupiny. Vtedy sa posudzovanie satiry veľmi rýchlo môže preklopiť z režimu „verejná osoba znesie viac“ do režimu „nenávistný prejav voči chránenej skupine“. A v tej chvíli sa tolerancia končí, aj keď ide o politika. Preto moderátor v praxi často radšej zvolí prísnejší meter. Nebude riskovať, že to bude vyhodnotené ako útok na chránenú identitu.

Autenticita účtov: správny cieľ, ďalšia interpretačná páka

Manuál prikazuje rýchlo riešiť účty, ktoré sa môžu vydávať za politikov alebo strany. Ochrana proti falšovaniu identity je správny cieľ, lebo falšovanie je priamy útok na férovosť súťaže.

Aj tu však zostáva interpretačný priestor. Satira a paródia majú byť tolerované, ak sú jasne označené. Hranica medzi paródiou a zameniteľnosťou je opäť vecou posúdenia. A keď sa to kombinuje s mapou citlivých tém a s kartičkami strán, vzniká ďalšia páka, ktorá vie rozhodovať o tom, čo prežije a čo sa stratí v tieni.

Riziko nebolo v jednom zmazanom videu. Riziko bolo v mape zásahov

Exhibit 224 ukazuje, že TikTok pre Slovensko 2023 nevytvoril len všeobecné pravidlá slušnosti. Vytvoril mapu citlivých tém a mapu rizikových aktérov. A to má priamy dopad na to, kto v kampani ide po rovine a kto do kopca.

Pod najväčším tlakom boli subjekty, ktoré stáli na témach, ktoré si TikTok dopredu vybral ako ohniská. Pri migrácii a LGBT bol prísnejší režim už v štartovom nastavení. Pri vojne Rusko-Ukrajina a pri Sorosovi bola nastavená integritná citlivosť. A do tejto osi TikTok v kartičkách priamo napojil Republiku, rámcoval Smer ako prokremeľský a pri Blahovi pracoval s nálepkami dezinformácií. Pri SNS pripomínal rasizmus či neo-fašizmus a pri KDH explicitne uviedol anti-LGBT postoj.

Na opačnej strane spektra boli subjekty súčasnej opozície na čele s Progresívnym Slovenskom, ktoré manuál profiluje neutrálnejšie až legitimizujúco. Neprekvapí ani to, že podobne neutrálne vyznieva aj profil Hlasu.

Pri takto nastavenej mape netreba byť vedcom, aby človek pochopil, ako mohli feedy voličov v kampani 2023 vyzerať. Jedným stranám platforma zvýšila riziko zásahu už na úrovni tém a slovníka. Druhým ponechala širší „bezpečný koridor“.

Ak chce Slovensko férovú súťaž, nesmie dovoliť, aby si súkromná platforma pred voľbami nastavila potichu vlastný volebný režim. Vyhrážky a výzvy na násilie nech sú postihované vždy. Ale mapovanie „rizikových“ tém, profilovanie strán a tiché tlmenie mobilizácie jednej časti spektra je zásah, ktorý sa najťažšie dokazuje práve preto, že ho volič nevidí.