Americkí úradníci a niektorí zamestnanci iných izraelských spravodajských služieb mali o tomto pláne pochybnosti. Americkí vojenskí velitelia hovorili Trumpovi, že Iránci nevyjdú do ulíc protestovať, pokiaľ USA a Izrael budú zhadzovať bomby. Vedenie USA a Izraela však tomuto plánu uverilo. Domnievali sa, že zabitie iránskeho vedenia prvými údermi a séria spravodajských operácií zameraných na podporu zmeny režimu by mohli viesť k masovému povstaniu.

K tomu nedošlo a po troch týždňoch vojny americké a izraelské spravodajské odhady dospeli k záveru, že iránska vláda naďalej funguje, rovnako ako bezpečnostné zložky, čo oslabilo vyhliadky na vnútorné povstanie a vpád etnických milícií zvonku.

Namiesto toho, aby sa iránska vláda zrútila zvnútra, posilnila sa a eskalovala konflikt.

Netanjahu bol sklamaný nesplnenými sľubmi „Mosadu“. Na jednom zo zasadnutí niekoľko dní po začatí vojny premiér vyjadril nespokojnosť s tým, že Trump sa môže kedykoľvek rozhodnúť ukončiť vojnu, zatiaľ čo operácie „Mosadu“ zatiaľ nepriniesli ovocie.

Prečítajte si tiež:

• Snaží sa Trump uniknúť z iránskej pasce?
• Trump zúri – a vyhráža sa vojnovými zločinmi
• “Katastrofálne následky.” Rozhodnutie, ktoré by stálo USA veľa