Noc zo soboty na nedeľu sa nebude niesť iba v prechode na zimný čas. Vďaka masívnej solárnej búrke, ktorá zasiahne Zem, budú obyvatelia stredných zemepisných šírok môcť sledovať polárnu žiaru.

„Ak bude geomagnetická búrka taká silná, ako astronómovia predpovedajú, budú žiary pozorovateľné z našich končín nízko nad severným obzorom s najväčšou pravdepodobnosťou už po zotmení. Pozorovať sa ale oplatí v priebehu celej noci,“ stojí vo vyhlásení NOAA.

K nebývalej slnečnej erupcii došlo tento štvrtok. Oblak nabitých častíc sa odtrhol od Slnka pri mimoriadne silnej erupcii triedy X1. Najsilnejšie erupcie spadajú práve do triedy X. Najmenšie sú erupcie triedy A, ktoré nasledujú B, C, M a X.

Podľa astronómov ide o doposiaľ najsilnejšiu slnečnú búrku v súčasnom cykle počasia našej najbližšej hviezdy. Americká Space Weather Prediction Group, ktorá sleduje vesmírnu klímu, varovala, že erupcia môže na zhruba hodinu zatemniť rozšírenú rádiovú komunikáciu vysokofrekvenčných signálov. Výron koronálnej hmoty sa k našej planéte blíži k Zemi s rýchlosťou 1260 km/s.

Polárne žiary spôsobujú interakcie hustého oblaku nabitých častíc so zemskou atmosférou. Bežne sa vyskytuje v polárnych oblastiach našej planéty, najčastejšie vo výškach okolo 100 kilometrov. Pre severnú žiaru sa používa termín aurora borealis a pre južnú aurora australis. V stredných zemepisných šírkach a v trópoch sa polárna žiara vyskytuje úplne výnimočne.

Zatiaľ je predpoveď počasia dobrá a pozorovanie polárnej žiary by nemal prekážať ani Mesiac, ktorý vyjde až v druhej polovici noci. Na jej pozorovanie je však nutné nájsť miesto s dokonalým výhľadom na sever, a to bez svetelného znečistenia.

Podľa astronómov možno polárnu žiaru v podmienkach Českej republiky pozorovať zhruba raz do roka. Najčastejšie k nim dochádza okolo maxima jedenásťročného cyklu slnečnej aktivity, ktoré bude v roku 2025. Poslednú výraznú polárnu žiaru nad územím Českej republiky bolo možné vidieť v marci 2015.

Mŕtve galaxie

Tento rok v septembri Hubbleov vesmírny ďalekohľad objavil šesť galaxií, ktorým zrejme dochádzal studený vodík potrebný na vytvorenie hviezd.

Bez studeného vodíkového plynu potrebného na pohon hviezd a narodenia nových sú galaxie v podstate mŕtve. Nemôžu sa tiež omladiť, aj keď absorbovali blízke menšie galaxie a plynové mraky. Podľa vedcov absorpčný proces jednoducho „nafúkne“ mŕtve galaxie. Ale dôvod, prečo tieto galaxie zomreli, zostáva záhadou.